Korzár logo Korzár Spiš
Pondelok, 25. september, 2023 | Meniny má Vladislav

Spišský Hrhov vybudovali Rómovia. A dnes ho dávajú za príklad

Svetová banka dáva dedinu Spišský Hrhov neďaleko Levoče za príklad skvelého spolunažívania väčšiny s menšinou.

V Hrohove majú dobrú školu aj školskú dochádzku.V Hrohove majú dobrú školu aj školskú dochádzku. (Zdroj: JOŽO JAROŠÍK)

Spišský Hrhov preslávila napríklad neprehliadnuteľná drevená maxilyžica, ktorou sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov.

Dedinku neďaleko Levoče zviditeľňuje aj historický kamenný most z prvej polovice 19. storočia, festival Hrhovske čuda a zabaviska či Rómska superstar, ktorú vymyslela a organizovala Dorota Nvotová. V roku 2007 získal Spišský Hrhov mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka.

No vlani sa dostala obec aj do pozornosti expertov Svetovej banky. V Správe o integrácii Rómov na Slovensku ju uvádzajú ako príklad skvelého spolunažívania väčšiny s menšinou.

„Viem, že chváliť Rómov sa dnes na Slovensku nenosí. Neodškriepiteľná pravda však je, že našu dedinu vybudovali oni. Málokto mi uverí, že práve vďaka nim sa dynamicky rozvíjame, sťahujú sa k nám ľudia zo širokého okolia i z cudziny, meno obce zaznieva ďaleko za našimi hranicami,“ hovorí večne usmievavý starosta Vladimír Ledecký.

Nie sme supermani

Vyštudovaný sociológ s bohatými manažérskymi skúsenosťami zo zahraničia sa rozhodol kandidovať v komunálnych voľbách v roku 1998. Konečne sa chcel usadiť. Mal 32 rokov a veľké plány. Vtedy žilo v obci 700 ľudí a pomaly vymierala. Pravda, okrem rómskej komunity.

Dnes má Spišský Hrhov viac ako dvojnásobok obyvateľov, z toho približne pätinu Rómov.

Väčšina z nich pracuje, deti dosahujú v škole často výborné výsledky, v obci nenájdete jedinú chatrč, čiernu stavbu či nelegálnu skládku odpadu, krádeže sú neznámy pojem. „Čierni“ si vážia „bielych“ a naopak.

„Minule sme sledovali v krčme televízne správy. Bolo tam čosi o kriminalite Rómov. Tí Cigáni sa nikdy nenaučia poriadku, ja by som im dal, nadával pri pive jeden chlap. A ja sa ho pýtam: Ktorých myslíš, našich? Zháčil sa a hovorí: Ta našich určite nie, ale tamtých,“ hovorí muž sršiaci energiou.

Nie náhodou prevzali minulý týždeň v Budapešti zástupcovia obce medzinárodné ocenenie za integráciu Rómov.

„Nie sme ničím výnimoční, ani žiadni supermani. V podstate sa Rómom ani špeciálne nevenujeme. Nerobíme projekty pre Rómov, ale pre všetkých. Snažíme sa skvalitňovať život našich obyvateľov. A oni predsa patria k nám.“

starosta3_res.jpg

Nerobíme projekty pre Rómov, ale pre všetkých. Oni predsa patria k nám, hovorí starosta Vladimír Ledecký.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK

Bitka o prácu

Kriminalita, záškoláctvo, úžerníctvo, drogy nielen v rómskych komunitách sú plodmi chudoby a hladu. Vladimír Ledecký si to dobre uvedomuje.

Ľudia bez vzdelania, príjmu z vlastnej práce, zvyknutí výlučne na peňažné dávky štátu, prežívajúci v pozliepaných búdach bez akýchkoľvek hygienických návykov, sú príťažou každej spoločnosti. Ale aj potenciálom, ktorý sa treba pokúsiť využiť.

„Starostovia si často neuvedomujú, že keď zanedbajú najchudobnejšiu časť obce a jej obyvateľov, bohatšia bude na ňu stále viac doplácať. A že keď nedáme chudobným prácu, obráti sa to proti väčšine,“ rozmýšľa Ledecký.

V Spišskom Štvrtku bola pred dvanástimi rokmi medzi Rómami stopercentná nezamestnanosť.

Zastupiteľstvo rozhodlo o založení obecného podniku, v ktorom by sa mohli uplatniť. Bez haliera finančnej podpory zo štátnej kasy či z eurofondov.

„Cieľom každej súkromnej firmy je vytvárať zisk. Naším jediným cieľom je vytvárať a udržiavať pracovné miesta. Čo si budeme hovoriť, Rómovia sú na trhu práce naozaj diskriminovaní. Keď si zamestnávateľ môže vybrať, dá prednosť bielemu.“

Začali s výrobou dlaždíc a s tromi zamestnancami. Po dvoch rokoch sa investícia do nákupu technológie a náradia obci vrátila.

Zisk investovala do ďalších technológií a tým aj do nových pracovných miest. Dnes má v nej zamestnanie dvadsať ľudí, z toho osemnásť Rómov.

„Mohli by sme vytvoriť oveľa viac pracovných príležitostí. Ľudia sa o prácu u nás doslova bijú. Ale dôležitejšie je udržať ich. Uvedomujeme si, že nedokážeme spasiť svet či Slovensko. Chceme však dokázať našim ľuďom, že pracovať sa oplatí. Slušne u nás zarobia živitelia osemnástich rodín, čo nie je málo. Keby sa o to snažila každá samospráva, nemáme žiaden rómsky problém.“

domceky_res.jpg

František Pišta sa už teší do nového domu. Sám ho staval a obci bude vracať peniaze za materiál.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK

Starosta manažér

Obecný úrad sídli v budove, ktorú mal v prenájme krčmár. Zrekonštruovali ju ľudia z obecného podniku.

V ďalšej vynovenej budove prenajímajú priestor pošte. V dedine nenájdete na ceste jedinú dieru. Zamestnanci každú v zárodku orežú a zaasfaltujú.

„Keď potrebujete položiť asfaltový koberec, nabehne desať firiem. Ale keď chcete zaplátať desať dier, nikto vám ich neopraví. Naše služby využívajú aj okolité obce. No neoplatí sa investovať päťtisíc eur do orezávača a rovnakú sumu do zhutňovača?“ vysvetľuje starosta manažér.

Okrem technológie na asfaltovanie ciest podnik kúpil zariadenie na podvŕtavanie komunikácií pri kladení káblov a potrubí, má vlastnú požičovňu lešenia, stavebných strojov a náradia, drevársku výrobu, poskytuje stavebné, vodoinštalatérske a elektrikárske práce, plánuje kúpiť linku na výrobu peliet z dreveného odpadu, pilín či zo slamy, ktoré bude predávať ako palivo.

„Keď si chce niekto z obce požičať miešačku, zhutňovač pôdy či rezačku na kameň, ponúkneme ju aj s pracovníkom. Aj tak ho to vyjde lacnejšie ako v ktorejkoľvek inej požičovni či firme.“

Podnik slúži aj ako záchranná brzda pri sociálnych haváriách. Keď sa niekto zadlží, prekvapia ho nedoplatky za elektrinu alebo iné neočakávané výdavky, požičajú mu peniaze. Ale musí si ich odpracovať. Flákači nemajú šancu získať robotu.

„Keď ráno niekto príde o minútu neskôr, môže ísť domov, pretože prvú hodinu mu nezaplatíme. Keď nepríde do roboty a neospravedlní sa, definitívne u nás skončil. Verte, robí to zázraky.“

Starosta spomína na úsmevnú príhodu. Rodina nemala na pohreb otca. Požičali jej peniaze z obecnej kasy, syn ich mal odpracovať alebo vrátiť. Ale nič sa nedialo.

„Povedal som mu, že keď dlh nevyrovná, namojveru, vykopem im otca zo zeme a nechám ho sušiť sa na slnku. Nemyslel som to vážne, ale v ten deň priniesli peniaze,“ smeje sa starosta.

_JJJ1696_res.jpg

Chatrče zrovnali so zemou, býva sa v bytovke.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK

Nič zadarmo

Keď Vladimír Ledecký prevzal pred štrnástimi rokmi starostovské insígnie, vodovod mala len tretina obce. Aj to sto rokov starý. Staval ho ešte gróf Csáky, ktorý mal v Spišskom Hrhove svoje sídlo.

Odvtedy vybudovali dva vodojemy, kanalizáciu, zaviedli plyn, v nových častiach natiahli elektrinu, postavili cesty, najlacnejšiu vodu v regióne má každý dom. Bez rozdielu. Pripravili tiež viac ako 500 stavebných pozemkov s inžinierskymi sieťami.

„Nikto nedostal ani nedostane nič zadarmo. Na vodovodných prípojkách pracoval z každej rodiny aspoň jeden člen. Zariadili sme im aj kúpeľne. Všetko splácali svojou robotou. Rovnako ako omietky na svojich domoch. Rómovia totiž pestujú bezomietkovú kultúru,“ usmieva sa starosta.

Okrem stálej či sezónnej práce v obecnom podniku je 60 až 70 Rómov zapojených do aktivačnej činnosti.

Starosta by ju však najradšej zrušil: „Kto to vymyslel, v živote nepracoval s Rómami. Česť výnimkám, z tých ľudí nie je takmer žiadny efekt. Dvadsaťdva hodín týždenne akosi odpracujú, ale nič po nich nevidíte. A zrazu keď nastúpia do firmy, sú ako vymenení, pracujú ako draci, naraz to funguje. Rómovia naozaj vedia pracovať.“

Vladimír Ledecký však našiel recept, ako ich motivovať. Zmluvy s nimi podpisuje nie na pol roka či rok, ale len na mesiac.

„Keď s niekým nie som spokojný, zmluvu už nedostane. Strašne nám to síce komplikuje situáciu na úrade práce, ale je to na nich aspoň aký-taký bič.“

starosta4_res.jpg
Vladimír Ledecký našiel recept, ako Rómov motivovať.
FOTO – JOŽO JAROŠÍK

Koniec čiernoty

Pred siedmimi rokmi postavili v dedine šesť nízkoštandardných bytov pre najchudobnejšie rodiny. Posledné vetché obydlia zrovnali so zemou.

Na výstavbe pracovali členovia rodín, ktoré sa do nich mali nasťahovať. A postupne ich aj splácajú. V porovnaní s „vybývanými“ nájomnými domami v iných obciach či mestách však vyzerajú ako novostavba.

„Sami sme si ich od základu postavili, sami si ich aj strážime. Bo keď sa dačo zničí, musíme to zaplatiť, opraviť, kúpiť farbu a namaľovať,“ hovorí Miroslav Šarišský.

V obci nepoznajú ani problém s čiernymi stavbami. Pozemky sú vysporiadané, buď si ich obyvatelia odkúpili, alebo si ich od obce prenajímajú.

„Nechápem načo, ako môže čierna stavba vzniknúť,“ hovorí Ledecký. „Stačí sa raz za mesiac prejsť po obci. Predsa viem, komu som stavebné povolenie podpísal a komu nie. A keby som aj niečo našiel, len spomeniem pokutu, hneď je všetko v poriadku.“

Starosta má medzi obyvateľmi nesmierny rešpekt. Nie náhodou je vo funkcii tretie volebné obdobie. A kým sa sám nerozhodne, že má toho dosť, zrejme ho zvolia opäť.

„Je to dobrý človek. Iného voliť ani nebudeme. Ľem jemu dzekujeme, že v Spišskym Hrhovu še fajne žije,“ hovorí Miroslav Šarišský.

O školu v Spišskom Hrhove majú stále väčší záujem aj rodičia bielych detí, hoci približne polovicu žiakov tvoria Rómovia.
ico

Pištovci budú na Vianoce vo vlastnom

„Už len urobiť elektrickú prípojku a hneď sa sťahujeme. Na Vianoce budeme konečne vo vlastnom,“ teší sa obyvateľ Spišského Hrhova František Pišta.

S manželkou a dvomi deťmi bývajú v jednej izbe u svokrovcov. V ekologickom drevenom dome ich čakajú obývačka s kuchynským kútom, dve priestranné izby, kúpeľňa so sprchou, umývadlom, toaletou a elektrickým ohrievačom vody. Z dvoch izieb majú nádherný výhľad na Spišský hrad. Útulný domček budú vykurovať pecou na tuhé palivo. Komfort, o akom sa im ešte pred pár rokmi ani nesnívalo.

Ekologické bývanie v drevostavbách vymyslel starosta Vladimír Ledecký. Na konštrukciu využili drevo z brazílskych paliet, obec zaplatila stavebný materiál a projekt, pozemok pod domom dá nájomcovi do prenájmu. Náklady v celkovej výške 13-tisíc eur bude Fero Pišta s rodinou splácať dvadsať rokov.

„Stačí však, že raz nezaplatíme splátku a prídeme o všetko. Som muzikant, nemám problém zarobiť peniaze. Raz to bude určite naše.“

Na výstavbe prototypu pracovala celá rodina. Odviedli až 95 percent všetkých prác. A materiál, ktorý im dodala obec, strážili ako oko v hlave.

„Keby niečo zmizlo, museli by sme to zaplatiť. Nič nie je zadarmo,“ hovorí muzikant.

„K vlastnému majetku má človek iný vzťah ako k cudziemu. Fero je spoľahlivý chlap. Prečo by nemohol aj on slušne bývať?“ hovorí starosta.

Šancu bývať vo vlastnom dostanú aj ďalšie rodiny. V susedstve Pištovcov by mali vyrásť štyri rovnaké domy. Podmienkou je, že záujemcovia nesmú mať žiadne dlhy, sú ochotní svojpomocne si ich postaviť a sú schopní splácať obci náklady.

Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Komerčné články

  1. Také veľké kníhkupectvo ako na Obchodnej už neotvoríme
  2. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  3. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  4. Via Pribina spúšťa súťaž INOVÁTOR1
  5. Zamestnanci Mecomu súťažili na športových dňoch
  6. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát
  8. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  1. Zamestnanci Mecomu súťažili na športových dňoch
  2. Kaufland v Detve otvorí novú predajňu, čo v nej zákazníkov čaká?
  3. Via Pribina spúšťa súťaž INOVÁTOR1
  4. Príprava do školy nemusí byť nuda, HOME ju premení na zábavu
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát
  7. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  8. Richard Sulík: Volvo je pre Slovensko absolútna zmena hry
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 15 386
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 6 952
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 821
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 079
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 979
  6. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 170
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 2 132
  8. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu 2 006

Blogy SME

  1. Tomáš Kollárik: O čom tieto voľby nie sú
  2. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  3. Alojz Baránik: Ako smerácka sudkyňa porazila slobodu slova v Národnej rade
  4. Milan Buno: Som rada, že mama zomrela | 7 knižných tipov
  5. Michael Achberger: Hypertenzia a šport: Ako cvičiť bez rizika?
  6. Martin Sústrik: Saudská Arábia
  7. Rado Surovka: Ešte stále si myslíte, že tieto voľby môžu niečo zmeniť ?
  8. Jano Richter: Pôvod Pellegriniho miliónov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 297
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 35 740
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 213
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 004
  5. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 28 372
  6. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 12 116
  7. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 330
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 431
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Tomáš Kollárik: O čom tieto voľby nie sú
  2. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  3. Alojz Baránik: Ako smerácka sudkyňa porazila slobodu slova v Národnej rade
  4. Milan Buno: Som rada, že mama zomrela | 7 knižných tipov
  5. Michael Achberger: Hypertenzia a šport: Ako cvičiť bez rizika?
  6. Martin Sústrik: Saudská Arábia
  7. Rado Surovka: Ešte stále si myslíte, že tieto voľby môžu niečo zmeniť ?
  8. Jano Richter: Pôvod Pellegriniho miliónov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 297
  2. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 35 740
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 213
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 004
  5. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 28 372
  6. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 12 116
  7. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 330
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 431
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie Video
SkryťZatvoriť reklamu