Na Wolkrovej Polianke nebola núdza o prekvapenia

Wolkrova Polianka napísala v Tatrách už svoju 49. kapitolu. Podľa organizátorov je mladých autorov stále menej, ale zato rastie kvalita.

Minuloročný víťaz súťaže sa tohto roku stal absolútnym laureátom Wolkrovej Polianky.

TATRANSKÁ POLIANKA. Organizátori Wolkrovej Polianky sa zhodli v jednom, že aj keď mladých spisovateľov ubúda, kvalita rastie.

„Kým v minulosti sme mali aj osemdesiat súťažiacich, v posledných ročníkoch súťažilo vždy len do dvadsať básnikov. Nevidím v tom však žiaden problém, konkurencia je veľká a súťaží veľa,“ povedal organizátor a predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Igor Hocheľ.

Tento rok zaslalo do súťaže svoje diela 22 autorov z celého Slovenska.

Práce hodnotil vychýrený básnik Erik Ondreička, organizátor Igor Hocheľ a spoluorganizátor a šéfredaktor časopisu Dotyky Boris Brendza.

„Až na jednu–dve výnimky spĺňali všetci podmienky novodobej lyriky. Celkový víťaz zaujal predovšetkým tým, že píše rýmovanú poéziu, čo je vzácne. Ukázal, že to ovláda a rýmy mu nevyskakujú z rytmu,“ vysvetlil Hocheľ.

Chudík: Spúšťacím mechanizmom bola láska

Tým absolútnym Laureátom Wolkrovej Polianky sa stal minuloročný držiteľ prvého miesta Martin Chudík.

„Básne píšem asi päť rokov. Spúšťacím mechanizmom bola láska, ako to už v živote býva. Najprv to bolo len také hravé písanie, ale neskôr ma to začalo dosť baviť,“ povedal.

Martin nedúfal, že to celé vyhrá. „Minulý rok sa mi tiež podarilo umiestniť medzi prvými. Moje básne možno oslovili porotu tým, že sú písané viazaným veršom. To je na Slovensku dnes vzácnosť,“ dodal.

Medzi ocenenými sa ocitla iba jediná východniarka, Katarína Hrabčáková, ktorá obsadila celkové druhé miesto.

„Do súťaží som sa doteraz príliš neprihlasovala. Naposledy som to skúsila v súťaži Akademický Prešov a tam som vyhrala. Je to veľká skúsenosť, a preto som to skúsila aj vo Wolkrovej Polianke,“ povedala.