V súčasnosti sa v najviac znečistených plesách potápa s cieľom čistenia ich dna od odpadkov.
VYSOKÉ TATRY. Medzi najviac znečistené tatranské plesá najmä vplyvom cestovného ruchu patrí Popradské, Velické, Štrbské a Nové Štrbské pleso. To je zaujímavé najmä tým, že ide o umelo vytvorené jazero.
„Vybudoval ho začiatkom 20. storočia zakladateľ osady Nové Štrbské Pleso Karol Móry. Na mieste starého rašeliniska tak vzniklo umelé pleso, ktoré je napájané Mlynickým potokom. Malo slúžiť ako chovná stanica pstruhov, čo sa aj vzhľadom k nadmorskej výške nepodarilo,“ ozrejmil zamestnanec Štátnych lesov TANAP-u Ivan Oravec.
Na jeho brehoch postavil banskobystrický architekt hotel s rozhľadňou. Ako dodal I. Oravec, umelé jazero sa s odstupom času stalo prínosom pre cestovný ruch. Odpadky vylovené z jeho vôd tak najčastejšie pochádzajú z vreciek turistov.
„Odpad vzniká hlavne v zimných mesiacoch. Po zamrznutej hladine sa prechádzajú turisti a sem-tam im vypadne nejaký obal či kelímok,“ dodal Oravec.
Najskôr sa potápali výskumníci
Potápanie v tatranských plesách má dlhú históriu a svoje špecifiká. „Vyššia nadmorská výška ovplyvňuje spôsob vynárania na hladinu, pretože tam je riedky vzduch a nižší tlak. V tom je najzásadnejší rozdiel oproti potápaniu v mori alebo v nižšie položených miestach,“ vysvetlil inštruktor potápania a zberateľ historického potápačského výstroja Peter Ferdinandy.
Vychutnať si pobyt pod hladinou tatranských plies patrí medzi raritné zážitky. Prvé pokusy sa uskutočnili v 60. rokoch minulého storočia na Popradskom a Veľkom Hincovom plese.
„V tom čase sa uskutočňoval prieskum zarybnenia prítokov rieky Poprad. Keďže vtedy potápači nemali žiadne skúsenosti s takýmto druhom potápania, oslovili slávneho výskumníka Jacquesa-Yvesa Cousteaua a požiadali ho o rady,“ podotkol Ferdinandy.
Potápanie v Tatrách prinieslo aj obete
V roku 1965 sa stala aj tragická nehoda. Na Veľkom Hincovom plese sa nevynorili dvaja potápači.
„Jeden z nich zahynul pri pokuse o záchranu topiaceho sa kolegu, ktorý ostal na dne tri roky. Vytiahnuť sa ho podarilo až pražským potápačom pomocou elektromagnetu,“ opísal tragickú udalosť.
Veľké Hincovo pleso je najväčšie a najhlbšie tatranské pleso s hĺbkou až 54 metrov.
„Nadmorská výška spôsobuje, že po tabuľkovom prepočte je hĺbka fyzicky až 68 metrov. Potápačská technika nebola na dnešnej úrovni, zásoby vzduchu boli značne obmedzené,“ zdôraznil.
Po týchto skúsenostiach bolo potápanie v plesách prísne obmedzené.
Čistil aj Morské oko
Peter Ferdinandy sa potápal aj na poľskej strane Tatier v Morskom oku. „Ostal som prekvapený, že tam veľa odpadu nebolo. Za deväťdesiat minút som tam našiel približne 30 kilogramov mincí.“
Poliaci si vybudovali akýsi pomník – betónovú jamu, do ktorej hádžu všetky nálezy z dna svojho obľúbeného turistického cieľa.
Okrem pravidelnej akcie Čisté vody sa môžu čistiť aj vyššie položené plesá so súhlasom správcovských organizácií na území Tatier.
„Problémom je doprava materiálu a techniky. Musí sa použiť vrtuľník,“ pomenoval jednu z najväčších prekážok čistenia vyššie položených plies.
Nové Štrbské pleso. V minulosti v ňom chovali pstruhy.
Tesne po vynorení. Potápač našiel hlavne obaly od potravín. Foto k článku: Marek Nemec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
