V Krompachoch (okres Spišská Nová Ves) ukončujú rekultiváciu priemyselnej skládky Halňa, najväčšej ekologickej záťaže na východe Slovenska. Na spolufinancovanie prác však mestu chýbajú peniaze. Poslanci preto schválili pôžičku od súkromnej firmy, časť peňazí pôjde aj z úveru.
KROMPACHY. Mestu chýbajú peniaze v hotovosti. Finančnou injekciou musí pomôcť potápajúcemu sa bytovému hospodárstvu, treba zaplatiť aj spoluúčasť na rekultivácii skládky.
Mesto získalo grant 6,639 milióna eur z Európskej únie na rekultiváciu 8,5–hektárovej skládky. Na Halňu sa roky navážal odpad z výroby medi v Kovohutách, boli tu aj nebezpečné kyanidy. Práce sú ukončené, treba zaplatiť.
„Práce boli financované formou predfinancovania, faktúry sa zasielali na ministerstvo životného prostredia. Každá faktúra sa platila v dvoch častiach, 95% išlo zo zdrojov grantu, 5% platilo mesto z vlastných zdrojov. Po overení nám prichádzali peniaze na účet a z toho sme platili práce na skládke,“ vysvetlil vedúci finančného oddelenia magistrátu Jozef Krak.
„Ostatná platba je formou refundácie, teda mesto musí najprv zaplatiť a až po odsúhlasení platby ministerstvom budú peniaze pripísané na účet. Na túto preklenovaciu dobu potrebuje mesto zabezpečiť finančné prostriedky. V tejto chvíli nám chýbajú peniaze v hotovosti na zaplatenie spoluúčasti mesta vo výške takmer 320-tisíc eur,“ dodal Jozef Krak.
Ako zdôraznil, mesto využije pôžičku od súkromnej spoločnosti na preklenutie tohto obdobia.
Primátorka: Mesto nejde do rizika
Návrh zmluvy o pôžičke sa dostal aj na rokovací stôl poslancov. Podľa J. Kraka ide o bezúročnú pôžičku, zmluvu o jej poskytnutí preverili právnici.
Ako vysvetlil J. Krak, pôžička je podpísaná na dobu troch mesiacov, v zmluve je však klauzula o vrátení peňazí po 7 dňoch od pripísania na účet mesta zo strany ministerstva financií.
Primátorky Ivety Rušinovej (nez.) sme sa opýtali, prečo si mesto požičiava od súkromnej firmy.
„Peniaze, ktoré potrebujeme zaplatiť, pokryjú takmer dvojmesačný rozpočet mesta. To by sme dva mesiace neplatili v meste nič, vrátane bežných výdavkov. Oslovili sme aj rôzne bankové inštitúcie, mesto by to však vyšlo oveľa drahšie. Táto pôžička je bezúročná, myslím si, že mesto tým nejde do nijakého rizika. Skôr naopak. Počula som názory rôznych kolegov – starostov, aj títo riešia prefinancovanie projektov z EÚ takouto formou pôžičky,“ povedala.
„Mestu nehrozia ani sankcie, keďže v zmluve je klauzula o spomínaných siedmich dňoch,“ zdôraznila primátorka.
Na otázku, či mesto má s firmou nejaký zmluvný vzťah, I. Rušinová odpovedala: „S touto firmou nemá mesto zmluvný vzťah na výkon stavebných prác. Ak chce niekto hovoriť o niečom nekalom, nie je to tak,“ doplnila.
Na Halňu pôjde aj 66-tisíc eur, ktoré mesto bude čerpať z nastaveného úverového zdroja v banke.
„Mesto má nastavenú úverovú linku na čerpanie prostriedkov až do výšky takmer 465-tisíc eur na investičné akcie,“ upresnil J. Krak.
Podľa I. Rušinovej čerpanie úverových zdrojov je nevyhnutné aj kvôli tomu, že mesto musí zaplatiť z bežných výdavkov aj bytovému podniku, aby ten zaplatil preplatky na energiách ľuďom.
Obe pôžičky odporúčala schváliť finančná a majetková komisia. Poslanci ich jednohlasne schválili.
ZMOS: Tento systém pôžičiek nie je bežný
Či je požičiavanie si od súkromnej firmy bežným postupom, to sme sa opýtali aj na vedení ZMOS-u.
Ako uviedol výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány, ZMOS-u neprináleží hodnotiť interné rozhodnutia samospráv, keďže dôvody rozhodnutia nie sú pre nich dostatočne známe.
Potvrdil však, že tento systém pôžičiek nie je systémom bežným.
Konateľa bardejovskej firmy GMT Projekt, spol. s r.o., ktorá mestu pôžičku poskytuje, sme sa opýtali, či spoločnosť bežne poskytuje pôžičky samosprávam, resp. či očakáva od mesta za poskytnutie pôžičky nejakú formu budúcej spolupráce, napr. formou mestskej zákazky.
„Daná pôžička je poskytovaná za účelom uhradenia poslednej fakturácie v danej výške za vykonané práce na rekultivácii skládky Halňa. Mesto môže podľa zmluvy o NFP žiadať o preplatenie poslednej fakturácie len refundačným spôsobom. Z tohto dôvodu naša spoločnosť ako jeden z podzhotoviteľov na danej stavbe poskytne mestu predmetnú pôžičku, aby bolo možné uzatvoriť celkové financovanie diel,“ uviedol konateľ spoločnosti Slavomír Gmitter.
Čo hovorí zákon
S otázkou, či vzatím takejto pôžičky nedochádza k porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, sme sa obrátili na ministerstvo financií.
„Zákon 584/2004 neobsahuje explicitnú úpravu vo vzťahu k subjektom, od ktorých môže obec alebo vyšší územný celok realizovať prijatie návratných zdrojov financovania, teda je na rozhodnutí príslušnej obce alebo VÚC, od koho takúto pôžičku alebo úver prijme,“ znelo stanovisko tlačového odboru.
Pri prijímaní návratných zdrojov financovania zákon ustanovuje dve podmienky, ktoré sú obec alebo vyšší územný celok povinní dodržať.
„Celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a súčasne suma ročných splátok návratných zdrojov financovania, vrátane úhrady výnosov, nesmie prekročiť 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka,“ uvádza sa v stanovisku rezortu.
šim
Názor odborníka
I. Rončák: Pôžičky od súkromných firiem nie sú bežné
Podľa odborníka na samosprávu z Transparency International Slovensko Ivana Rončáka v oblasti pôžičiek sa samosprávy v praxi správajú konzervatívnejšie, aj v prípade krátkodobejších pôžičiek to riešia úverom z banky. „Určite požičiavanie si od súkromnej firmy nie je bežnou praxou,“ uviedol.
Na otázku, či takáto pôžička nie je „nebezpečná“ v prípade, ak by sa firma, ktorá ju poskytuje, v budúcnosti prihlásila do nejakého tendra vypísaného mestom, odpovedal: „Firmy, ktoré vstupujú do tendra, musia spĺňať zákonné podmienky stanovené vo verejnom obstarávaní. Tým je zabezpečená transparentnosť. Ak by sa do tendra prihlásila firma, ktorá pôžičku mestu poskytla, je dôležité, aby boli v tendri stanovené podmienky aj nad tie zákonné pravidlá. V záujme firmy by bolo dobré zverejnenie svojej ponuky, prípadne kľúčových pasáží svojej ponuky, s ktorou vstupovala do verejného obstarávania. Že nejde o získanie nejakej výhody pre firmu, ale že tender vyhrala na základe kvalitnej ponuky, aby nebolo vo vzťahu k verejnosti podozrenie z klientelizmu,“ dodal I. Rončák.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
