Pod Tatrami pribudli po tragédii dva čerstvé hroby

Posledná rozlúčka s dvomi zo štyroch obetí pádu diaľničného mosta sa niesla v duchu emócií a výčitiek.

Zbytočná smrť zastihla dvoch mužov v pracovnom nasadení počas Pamiatky zosnulých. Obaja Podtatranci po sebe zanechali rodiny, ktorým bude chýbať otec.

POPRAD/HRANOVNICA. Jaroslav Heldák z Popradu–Veľkej a Ján Chovan z Hranovnice prišli o život v troskách zrútenej konštrukcie pri výstavbe diaľničného mosta pri Iliašovciach.

Ich rodinných príslušníkov táto správa zasiahla nepripravených. Nikto nečakal, že sa živitelia rodín z práce už nikdy nevrátia.

Studené a veterné počasie sprevádzalo oba pohreby, po ktorých pribudli na cintorínoch zbytočne dva čerstvé hroby.

Na pravé poludnie sa rodinní príslušníci, priatelia a známi prišli rozlúčiť s Jaroslavom Heldákom pri obrade v rímskokatolíckom kostole vo Veľkej.

Približne dve stovky smútiacich sa potom presunuli do domu smútku, kde rozlúčka pokračovala.
Okrem smútku vo vzduchu viseli aj otázniky, prečo musel muž v plnej sile zahynúť na diaľničnej stavbe.

„Človek sa sám seba pýta, ako sa mohla taká tragédia vôbec prihodiť. Ťažko sa dá predstaviť skutočnosť, že ráno odídem do práce a už sa domov nevrátim,“ povedal Pavol Klein, ktorý sa pohrebu zúčastnil z úcty k zosnulému.

Smútili všetci kolegovia

V podobnom duchu sa niesla posledná rozlúčka aj v Hornádskej doline.
Trúchliaci dav sa z domu nebohého Jána Chovana presunul do kostola v strede obce Hranovnica, kde sa uskutočnil smútočný obrad.

Počas neho vystúpil aj Jánov bývalý kolega z práce v Poprade, kde pracoval v rokoch 1994 až 2007 (takmer trinásť rokov).

„Smútime za ním, je to strašná tragédia. V čase, keď sme boli kolegami, pracoval na viacerých diaľničných stavbách, napríklad v Nemecku. Skúsenosti mal aj so stavbou diaľničných mostov,“ predniesol počas smútočnej reči.

Emočne najvypätejšia situácia nastala nad hrobom, kde syn Lukáš podopieral svoju mamku Máriu. Tá neskrývala srdce plné žiaľu, veď v manželskom zväzku s Jánom žila dvadsaťpäť rokov.