STARÁ ĽUBOVŇA. Cenu každoročne vyhlasuje minister kultúry.
Prestížnu cenu získala staroľubovnianska stredoveká pamiatka za obnovu renesančného paláca a jeho inovatívne sprístupnenie verejnosti. Rozhodla o tom deväťčlenná porota.
„Cieľom súťaže je oceniť snahu vlastníkov kultúrnych pamiatok a realizačných tímov, ale aj prípravu a realizáciu obnovy historického prostredia na území pamiatkových zón a pamiatkových rezervácií,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo kultúry.
Odovzdávanie Fénixa sa konalo v dvorane ministerstva za účasti šéfa rezortu Mareka Maďariča a slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča.
Ocenenie prevzal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, Eva Arvayová – vedúca odboru kultúry Prešovského kraja, Vít Svoboda – autor projektu obnovy paláca, Peter Glos – metodik prešovského pamiatkového úradu a za realizátora stavby Stanislav Klocok.
Vedeli ste?
Renesančný palác hradu Ľubovňa
Výstavba renesančného paláca sa uskutočnila počas veľkej renesančnej prestavby hradu zasiahnutého v roku 1553 požiarom.
Spomínaný požiar zničil gotický palác v susedstve veže. Obnovné práce sa uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta za starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554 – 1557.
V tomto období bol na mieste starej stredovekej kuchyne vystavaný veľkolepo riešený renesančný palác. Bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca. Projektoval ho Joannes Frankenstein, architekt v kráľovskej službe pochádzajúci zo Sliezska.
V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Prinajmenšom výstavbu pivovaru a kuchyne bezprostredne realizoval taliansky majster Jakub Talian (Jacobus Italicus).
Na výstavbu paláca rozmerov 28 x 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami bolo použitých 10 000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5 320 vozov nákladu. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia.
Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. K celkovej obnove sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia. Sumou 716 000 eur prispel Prešovský samosprávny kraj a postup prác urýchlilo aj rozhodnutie vlády v rokoch 2006 až 2010 podporiť tento projekt sumou jeden milión eur.
Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
