Dnes je to presne osem rokov, čo mohutná víchrica takmer spustošila Tatry. Zničila stromy, budovy, autá, no najmä prírodu, na ktorú je každý Tatranec hrdý. O život vtedy prišiel 49–ročný Miroslav Hromada, ktorého idúce auto privalil strom. Jeho manželka Anika, ktorá v tú noc s ním sedela v aute, sa dodnes spamätáva z tragédie.

VYSOKÉ TATRY. Ostala sama, bez manžela. Toho jej vzala víchrica v Tatrách presne pred ôsmimi rokmi. Anika Hromadová sa do našich veľhôr neustále vracia. Musí – pracuje v štruktúrach Strednej odbornej školy v Hornom Smokovci.

„Denne som chodievala okolo miesta, kde manžel zahynul. Stará trasa mi to neustále pripomínala, teraz som ju zmenila,“ začala rozprávanie Hromadová, ktorá sa snaží už osem rokov z rodinnej tragédie spamätať.

Do práce teraz chodí Anika Hromadová po novej ceste a osudnému miestu sa vyhýba.

„Pomáha mi to, rovnako ako kolegovia v práci. Samozrejme, že sa vždy večer za manžela pomodlím a spomínam na neho neustále, ale snažím sa zaradiť do normálneho života,“ povedala.

Anika sa má stále o koho oprieť. „Vždy keď ma navštívi vnučka, tak si spolu obzeráme obrázky, pretože ona vtedy ešte nebola na svete a nepoznala svojho dedka. Tak ako posledných sedem rokov aj teraz cez víkend boli u mňa deti a spoločne sme si na manžela a otca zaspomínali.

Ako vyzerali Tatry po kalamite 19. novembra 2004

Pozrite si fotogalériu >>

Hromadová: Bola to nočná mora

A. Hromadová len z hrôzou spomína na to, čo sa 19. novembra v roku 2004 odohralo.

„Bola to pre mňa nočná mora. Maródovala som sedem mesiacov so zlomenou hrudnou kosťou. Z auta som sa vtedy dostala sama a privolala pomoc. Žiaľ, pre manžela už bolo neskoro,“ dodala.

Priznáva, že zmeny v Tatrách ani veľmi nevníma. „Chodievam sem len do práce a späť domov. Príroda si to vie zariadiť a verím, že Tatry sa z toho dostanú tiež,“ vyslovila želanie.

Tatranci budú na udalosti spred ôsmich rokov spomínať dnes od 11. hod. na pietnom mieste pri pamätníku pred Domom služieb v Starom Smokovci.

Čo je nové

Príroda sa spamätáva z víchrice

Podľa Pavla Majka zo Správy TANAP-u sa pomaly rany spôsobené živlom zaceľujú. „Les sa z toho dostáva. Už vyrástol tam, kde bol umelo zasadený, ale aj tam, kde sa to nechalo na prirodzený vývoj. Veľké odlesnené plochy ponúkli jelenej zveri a bylinožravcom žičlivé prostredie a obsadili toto teritórium rovnako ako kurovité vtáky,“ zhodnotil šéf ochranárov.

Podľa neho na takéto situácie reaguje citlivo iba človek. „V prírode sú takéto javy bežné. Ona je silná a dokáže to zvládnuť sama. Pred ôsmimi rokmi sme boli emočne v šoku, ale príroda si poradila. Vytvorili sa nové možnosti a niektoré staré zanikli. Taký je život,“ dodal Majko.

mv

Osem rokov po...

Po ničivej veternej smršti v novembri 2004 pomáhali lesníci spriechodniť celú infraštruktúru mesta Vysoké Tatry a turistickú sieť v národnom parku.

V priebehu roka a pol spracovali približne dve tretiny kalamitného dreva, počas ôsmich rokov obnovili približne jednu tretinu vetrom poškodenej plochy lesných porastov. Premnoženiu podkôrneho hmyzu na území TANAP–u, napriek enormnému úsiliu, zabrániť nedokázali.

Rozsiahle kalamitné plochy, ktoré vznikli na území TANAP-u, obnovujú Štátne lesy TANAP-u predovšetkým podporou prirodzenej obnovy lesných porastov.

„Cieľom obnovy lesa je čo najskôr na území národného parku vypestovať lesný ekosystém, ktorý bude plniť všetky požadované funkcie. Tento cieľ chceme dosiahnuť podporou drevinovej pestrosti a rôznovekosti novovznikajúcich lesných porastov,“ vysvetľuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.

V rámci obnovy lesa Štátne lesy TANAP-u doteraz obnovili plochu 1 840 hektárov. Prirodzené zmladenie zaevidovali na ploche 2 020 hektárov. Celkovo tak obnovili už 3 860 hektárov územia Tatranského národného parku. Celkový počet sadeníc vysadených v rámci umelej obnovy presiahol 3 828 000 kusov sadeníc.

„V drevinovom zložení prevláda medzi ihličnatými drevinami smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých drevín, ktoré tvoria približne tretinu obnovného zloženia lesných porastov, má najväčšie zastúpenie jarabina, breza, jelša, jaseň, javor, brest a osika,“ vymenoval Pavol Fabian.

Štátne lesy TANAP-u odhadujú obnovu vetrom poškodeného územia TANAP–u na 15 až 20 rokov.

mv

Cestovný ruch kalamita nepoložila

Napriek mnohým katastrofickým predpovediam po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 o zániku cestovného ruchu či klimatickej liečby vo Vysokých Tatrách sa tak nestalo.

„Som rád, že teraz po niekoľkých rokoch môžeme konštatovať, že to nebola pravda,“ povedal pre médiá riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý.

Napriek tomu cestovný ruch vo Vysokých Tatrách po kalamite zaznamenal určité zmeny. Hlavne prvé dva roky bolo cítiť, že v Tatrách je menej turistov, ale už v rokoch 2007 a 2008 šla návštevnosť Tatier hore.

Sľubný vývoj následne pribrzdila hospodárska kríza. Návštevnosť Vysokých Tatier opäť začala stúpať až v rokoch 2011 a 2012.

Začalo chodiť viac domácich

Za posledných osem rokov od kalamity sa vo Vysokých Tatrách zmenila štruktúra návštevníkov. To však môže podľa Chudého súvisieť skôr s dopadmi krízy.

„Keď v roku 2004 a predtým sme mali približne 55 % domácich návštevníkov a 45 % zahraničných návštevníkov, po kalamite výrazne poklesol počet zahraničných návštevníkov,“ uviedol Chudý.

Dnes je pomer domácich a zahraničných turistov 65 ku 35 %. Oveľa výraznejšie zmeny nastali podľa Chudého hlavne počas zimnej sezóny.

Prvé dva roky, hlavne v roku 2005, po kalamite zaznamenali vo Vysokých Tatrách zvýšený počet špecifickej skupiny turistov, ktorú Chudý nazval „zvedavostní turisti“.

Išlo o návštevníkov, ktorí sa prišli pozrieť, ako dopadli Vysoké Tatry po kalamite. Tento typ turistov je už dnes skôr výnimkou.

Hneď po kalamite sa hovorilo aj o možnosti ponúkať turistom sledovanie prírodných procesov pri obnove tatranského lesa.

Chodili tu návštevníci, ktorí sa prišli pozrieť, ako sa obnovuje príroda a les, ale treba otvorene povedať, že medializované kauzy okolo sporov medzi lesníkmi a ochranármi odradili týchto návštevníkov a táto forma cestovného ruchu bola sporadická,“ uviedol Chudý.

Kalamita prispela aj k skvalitneniu určitých služieb. Kým do kalamity boli mnohé zariadenia ukryté pred zrakmi návštevníkov, kalamita ich naplno odhalila a poukázala aj na stav mnohých objektov.

Viaceré z nich prešli odvtedy obnovou a rekonštrukciou, mnohé však doteraz špatia svoje okolie. Kalamita tiež prispela k rýchlejšiemu rozvoju lyžiarskych stredísk.

Hoci už pred kalamitou boli plány na obnovu a rozvoj stredísk, kalamita podľa Chudého niektoré procesy urýchlila. V tatranských strediskách tiež pribudli viaceré služby, ktoré tu dovtedy neboli.

sita

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš