VYSOKÉ TATRY. Regenerácia územia poškodeného vetrovou kalamitou vo Vysokých Tatrách v roku 2004 a následne aj veľkým požiarom v roku 2005 je rýchlejšia, ako očakávali odborníci.
„Prišlo veľmi priaznivé počasie pre vývoj vegetácie. Bolo mimoriadne teplo a na zrážky boli roky bohaté, takže vývoj bol nečakane spontánny,“ uviedol pre SITA vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku Peter Fleischer.
Takmer celé postihnuté územie pokryla sukcesná vegetácia. Výsledky doterajšieho pokalamitného výskumu prezentovali odborníci na piatkovom seminári v Tatranskej Lomnici.
V prirodzenom zmladení dominuje smrek a jarabina
Lesné dreviny pokrývajú približne 2 000 hektárov kalamitnej plochy z prirodzeného zmladenia a približne rovnaká plocha lesa bola vysadená.
Rozdiel medzi oboma druhmi zmladenia je podľa Fleischera v tom, že v prirodzenom zmladení je oveľa jednoduchšia druhová štruktúra.
V týchto porastoch dominujú smrek a jarabina. Pri umelej obnove vysádzajú lesníci aj iné druhy drevín.
„Takto vytvárame pestrejšiu porastovú štruktúru, ktorá je istou šancou, ak sa objavia padavé vetry, aby nedošlo k takej veľkoplošnej deštrukcii, ako v roku 2004,“ povedal Fleischer. Takýto les by mohol podľa neho lepšie reagovať na klimatické zmeny.
Doterajšie poznatky ukazujú, že klíma má vplyv na obnovu lesa vo Vysokých Tatrách. Výskumy potvrdzujú, že v Tatrách sa striedajú cykly a „zrejme sme v perióde, ktorá je teplotne nadnormálna a zrážkovo normálna, možno až bohatá,“ dodal Fleischer.
Vzhľadom na krátke obdobie pozorovania sa nedajú vyvodzovať jednoznačné závery do budúcna.
„O otepľovaní z našich poznatkov zatiaľ nemôžeme hovoriť, ale evidentne je perióda za posledných 15 rokov teplejšia ako je dlhodobý priemer,“ dodal Fleischer.
Ak by sa aj naplnili predpovede o globálnom otepľovaní, tak sa na základe výskumov ukazuje, že to môže mať zásadné dôsledky pre ďalší vývoj.
Ako vyzerali Tatry po kalamite 19. novembra 2004
Pozrite si fotogalériu >>
Oteplenie by nemalo ohroziť smrekové lesy
Aj napriek teplejšej perióde v posledných rokoch sa nedá zatiaľ hovoriť o zániku smrekového lesa vo Vysokých Tatrách.
„Myslím si, že oteplenie o 1,5 alebo dva stupne, ktorému dnes čelíme a ktoré by mohlo trvať ešte nejakých 40 – 50 rokov, by nemali byť až takým zásadným problémom pre existenciu smreka vo Vysokých Tatrách,“ uviedol Fleischer.
Krátko po vetrovej kalamite zasiahla Tatry aj lykožrútová kalamita. „Je postihnuté tak veľké územie, že sledovať sa dá jedine pomocou leteckých alebo satelitných snímok a tie výsledky hovoria o sústavnom náraste poškodenej plochy,“ povedal Fleischer.
Skúsenosti zo sveta hovoria o tom, že takáto kalamita môže trvať šesť až sedem rokov, ale sú skúsenosti, kde takáto kalamita trvá aj desiatky rokov.
Ako dlho bude trvať lykožrútová kalamita vo Vysokých Tatrách bude podľa Fleischera závisieť od klimatických faktorov.
Výskumníkov prekvapil minulý rok, ktorý bol v Tatrách zrážkovo nadnormálny, ale s populáciou lykožrúta to vôbec nepohlo. Naopak, populácia tohto hmyzu je silná a vo veľmi dobrej kondícii.
Rovnaká situácia ako v celých Tatrách je aj v Tichej či Kôprovej doline. Podľa Fleischera dynamika podkôrneho hmyzu bola ešte výraznejšia v miestach, kde bola ponechaná nespracovaná kalamita.
Zastaviť šírenie podkôrnikovej kalamity už podľa Fleischera nie je v ľudských silách.
Ako vyzerala Tichá a Kôprová dolina v júli tohoto roku
Pozrite si fotogalériu >>
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
