Nedávno jej vyšla nová kniha s názvom Materská, ktorá sa práve dostáva na pulty kníhkupectiev. To, že sa stretla s čitateľkami v Poprade a vo Svite nie je náhoda. V týchto končinách sú totiž jej pútavé príbehy založené na realite veľmi populárne.

POPRAD. Denisa Fulmeková putovala z ďalekej Bratislavy do Svitu a odtiaľ do Popradu, kde sa stretla s čitateľmi hneď na dvoch miestach. Dôvod bol jednoduchý. Vydala nový román s názvom Materská.

„Napísala som román o materstve na základe vlastných skúseností. To svoje som neprežívala jednoducho ani pri prvom, ani pri druhom dieťati. Mala som pocit, že matky sú idealizované, no v skutočnosti len malé percento žien prežíva materstvo ideálne,“ rozhovorila sa autorka.

Fulmeková sa rozhodla svojím novým titulom nabúrať fámy o tom, že ženy sú upravené, šťastné mamičky.

„Dovolila som si rozpovedať svoj vlastný príbeh. Je tam opísané ako sa žena cíti bezprostredne po pôrode a ako sa cíti, keď prechádza popôrodnou depresiou. Sú to témy, o ktorých sa veľmi nehovorí, no ja si myslím, že je to potrebné a preto som túto knihu napísala,“ povedala.

Príbehy na seba nadväzujú

To, že sa autorka vo svojich knihách venuje hlavne ženským hrdinkám neberie ako svoje poslanie.

„Nie je to môj vytýčený cieľ byť hovorkyňou matiek. Nie som domáca gazdinka, skôr som opačný typ človeka. Napriek tomu sa mi mnohé veci, ktoré žena chtiac-nechtiac prežíva, prihodili a o nich píšem. Tie témy si vybrali mňa,“ doplnila

Knihy, ktoré píše do istej miery na seba nadväzujú, ale nie je to podľa Fulmekovej zámer.

„Neviem, čo mi v budúcnosti život prinesie a čo ma bude inšpirovať. S odstupom času sa však teším, že nadväznosť mojich románov má istú logiku,“ dodala.

Denisa Fulmeková je presvedčená, že každý spisovateľ píše na základe vlastnej skúsenosti, aj keď verejne deklaruje, že príbeh je vymyslený.

„Každý píše o niečom, čo sa dotýka jeho vnútra. O tom, čo ma nezaujíma, nemá ani význam písať. Ja nepopieram, že píšem o sebe, aj keď priznávam, že to, čo sa v mojich románoch deje je sčasti vymyslené. Témy sú však všetky také, ktoré sa ma bytostne dotýkajú. Kniha Materská je vyslovene mojou autobiografiou,“ zdôraznila.

Nechce poučovať

Spisovateľka tvrdí, že pri písaní novej knihy nechcela na seba hlúpo pútať pozornosť.

„Kniha bola napísaná z vnútornej potreby a mohla by priniesť aj ďalším ženám úľavu. Nedokážem o knihe hovoriť v komerčných súvislostiach, pretože je príliš osobná. Ak by to s ňou dopadlo akokoľvek, som veľmi rada, že som ju napísala,“ uviedla Fulmeková.

Aj keď nový počin tejto sympatickej Bratislavčanky opisuje konkrétny problém, samotná autorka nemá ambíciu knihou niekoho poúčať.

„Sama som návod na to, ako žiť, nenašla. To by som si nikdy nedovolila. Ak kniha zaujme, či pobaví, prípadne budem prostredníctvom knihy niekomu kamarátkou, tak ma to poteší. Nikomu nechcem byť poúčajúcou svokrou,“ uviedla s úsmevom.

Denisa Fulmeková otvorene priznáva, že základom jej románov sú osobné skúsenosti. Okrem čitateľov sa v jej knihách celkom logicky vedia nájsť najmä jej príbuzní.

„Mám dve dcéry, jedna má osemnásť, druhá dva roky. To písanie je aj o nich. Manžel je zasa mojím prvým čitateľom a kritikom. Úryvky mu vždy čítam nahlas. Je príjemné, že ma podporuje pri písaní. O to viac to na mňa doľahne, keď ma kritizuje. Je mojou skúškou správnosti,“ povedala Fulmeková, ktorá dodala, že jej manžel si na toto už zvykol a berie to s nadhľadom.

Písala aj na lavičke

Kniha Materská vyšla pred dvoma týždňami a Denisa Fulmeková ju začala písať, keď mala jej dcéra štyri mesiace. Postupne začali pribúdať jednotlivé odstavce.

„Písala som po kúskoch, ako sa len dalo. Využívala som každú voľnú chvíľku, napríklad aj pri spiacej dcérke v kočíku som sediac na lavičke čmárala do zápisníka. Priznávam sa, že v niektorých momentoch som kvôli písaniu ubrala zo sto percent svojich povinností,“ pousmiala sa Denisa Fulmeková.

O knihy Denisy Fulmekovej je v Podtatranskej knižnici obrovský záujem. Potvrdila to aj miestna knihovníčka pracujúca v oddelení umenia v Spišskej Sobote, kde sa beseda s autorkou konala.

„Knihy Denisy Fulmekovej patria k najobľúbenejším, pretože sú stále vypožičané do poslednej. Účasť autorky na besede v Poprade ma veľmi potešila, pretože to bola jedinečná možnosť vidieť a vypočuť si obľúbenú spisovateľku naživo,“ zdôraznila knihovníčka.

O autorke

Denisa Fulmeková

Narodila sa v Bratislave v roku 1967. Debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová zbierkou poviedok Tak čo teda? v roku 2001. Vydala zbierku poézie Som takmer preč a spolu s Petrom Macsovszkým napísala Klebetromán o živote bratislavskej bohémy. V roku 2007 jej vyšla kniha Dve čiarky nádeje, kde otvorene hovorí o bolesti žien, ktoré prišli o dieťa. Jej voľným pokračovaním boli nemenej úspešné Jedy. Prózou Topánky z papiera sa opäť hlási k psychologickému románu. V roku 2010 jej vychádza Čakáreň – pútavo v nej podáva príbeh dvoch párov, ktoré sa podujali vstúpiť do čakárne centra asistovanej reprodukcie. Vydala aj príručku Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu a publikovala v literárnych antológiách doma i v zahraničí.

V najnovšej knihe Materská hovorí Denisa Fulmeková otvorene o neľahkých dňoch a mesiacoch materskej dovolenky hlavnej hrdinky, ktorú s vytúženým novorodencom v náručí zaskočí popôrodná depresia.

mv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš