Na skládke známej ako Halňa uzatvorili viac ako 1,7 milióna ton priemyselného odpadu. Výluhy zo skládky znečisťovali aj rieku Hornád. Od piatka by to malo byť už minulosťou.
KROMPACHY. Skládka vznikla ešte v polovici 18. storočia. Po druhej svetovej vojne, keď došlo k rozvoju priemyslu, sa sem vyvážala hlavne železorudná troska a odpady z hutníctva medi.
Od polovice 60. rokov minulého storočia sem ukladali kaly z výroby medi, zinku, mangánu a kyseliny sírovej. Juhovýchodná časť skládky bola neskôr využívaná na komunálny odpad.
Stopli priesaky do Hornádu
Mesto so záťažou bojovalo desať rokov, peniaze z EÚ prišli až na tretíkrát. Išlo o investíciu vo výške 6,6 milióna eur, zvyšných 330-tisíc eur spolufinancovalo mesto.
„Skládka je uzatvorená, utesnená tesniacimi bariérami, po rekultivácii ostala zazelenená. Novinkou je aj uzatvorenie po obvode skládky. Vybudovaná je polopriepustná stena zo zeolitových materiálov, ktoré absorbujú znečistenie prúdiace spodnými vodami,“ vysvetlil Bohuslav Katrenčík, projektant a stavebný dozor z bratislavskej Deponia systém.
Ako zdôraznil, nebezpečný odpad je uzatvorený tak, že klasická dažďová voda sa k nemu nedostane, tým pádom nepôjdu výluhy zo skládky do Hornádu.
Skládku budú pravidelne monitorovať a po roku zhodnotia, ako dobre sa ju podarilo uzatvoriť.
Čo s odkaliskom
S uzatvorením skládky odľahlo aj primátorke Krompách Ivete Rušinovej (nez.).
„Podarilo sa uzavrieť tony nebezpečného odpadu. Verím, že v budúcnosti nám za to naše deti dajú výbornú, tak ako my dávame svojim predchodcom za vytvorenie skládky 4 mínus. Chceme tu nechať čisté prostredie pre budúcnosť,“ zdôraznila primátorka.
Na slávnostnom uzatvorení skládky nechýbal ani štátny tajomník rezortu životného prostredia Vojtech Ferencz.
„Takéto investície len vítame, vďaka nim zazeleníme celé Slovensko,“ poznamenal.
Ako dodal, rezort už pracuje na novele zákona o odpadoch, ktorá by mala zlepšiť situáciu v ekológii krajiny. Jednou z oblastí, na ktoré si ministerstvo posvieti, budú aj nelegálne skládky a ich prísnejšie sankcionovanie.
Celá skládka má rozlohu 10 hektárov. Sanáciou prešlo 6 hektárov s nebezpečným odpadom.
Mesto sa bude snažiť o dokončenie celej rekultivácie skládky aj tam, kde sa pôvodne vyvážal komunálny odpad.
„Tieto pozemky však nie sú vlastníctvom mesta. Nemôžeme žiadať o dotácie na sanáciu. Čo sa týka zrekultivovanej časti skládky, po dobu piatich rokov tu nemôžeme vykonávať žiadnu činnosť. Po uplynutí obdobia pozemky ponúkneme pre rozšírenie priemyselného parku v susedstve skládky.“
Jednu nebezpečnú skládku mesto vyriešilo. Primátorky Rušinovej sme sa opýtali, ako je to s ďalšou ekozáťažou, odkaliskom v blízkych Slovinkách.
„Odkalisko je síce v našom katastri, bohužiaľ, majiteľom je súkromná osoba. Rovnako ani v tomto prípade nemôžeme žiadať o dotácie. Samozrejme, pokiaľ by to malo byť hrozbou, mesto urobí všetko preto, aby sa to vyriešilo a podarilo sa odkalisko sanovať. Dôležité je, aby hrádza bola bezpečná a ja pevne verím, že je, keď vydržala ostatnú povodeň,“ dodala primátorka.
Halňa. Druhá najväčšia ekozáťaž na Slovensku. 
Nebezpečná skládka. Takto to na Halni vyzeralo kedysi. 
Bazény z výluhov kyanidov. Kedysi boli obľúbeným miestnom miestnych osadníkov.
Kúpali sa tam i napriek vysokému nebezpečenstvu.
Foto:šim
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
