Ako politický väzeň zažil v uránových baniach najkrutejšie zaobchádzanie. Dnes sa pýta, prečo nespravodlivo odsúdených z protikomunistického odboja najvyšší predstavitelia štátu ignorujú.
SPIŠ. Štefan Novák sa narodil na Spiši v Levočskom okrese. Keď začal študovať na levočskom gymnáziu, mal svoje plány do budúcnosti. Tie sa mu nikdy nesplnili.
„Bol som známy svojím nesúhlasným názorom na vtedajšie dianie v spoločnosti. Môj postoj zachytila odbojárska skupina, ktorá ma požiadala o roznos letákov po okolí. Za rok a pol som ich rozniesol niekoľkokrát. Nikdy viac som potom o nich nepočul,“ prehľadáva spomienky Š. Novák.
Po skončení školy odišiel učiť do Gemera a prihlásil sa na Vojenskú dôstojnícku školu do Olomouca. Tesne pred ukončením ho zatvorili. Mal necelých 20 rokov.
„Zavreli ma do košickej vyšetrovacej väzby, kde som prežil deväť mesiacov. Policajti chceli zo mňa vytĺcť priznanie, že ma do dôstojníckej školy na špionáž vyslala odbojárska skupina. Priznanie zo mňa nedostali, veď to ani nebola pravda,“ nadväzuje na udalosti.
Na samotke zažil psychické a fyzické týranie.
„Nevedel som, čo je to hygiena. Mal som vodu len v džbáne. Počas dňa som sa nemohol posadiť, len neustále chodiť v malej cele. Na tvrdé výsluchy a bitku som sa časom adaptoval, najhoršie som znášal špinu,“ dopĺňa kúsky zo svojho životopisu bývalý politický väzeň.
Odsúdený za vlastizradu
Krajský súd ho ako mladistvého za vlastizradu odsúdil na 3 roky a exportoval ho do tábora Tmavý důl do Podkrkonošia.
„Kto poznal systém uránových baní, vedel, že šlo o najťažší tábor. Prvé dva mesiace sme dostávali polovičné dávky jedál, pretože sme boli vyhladovaní a neplnili sme normy. Poležiačky sme v nízkych slojoch ťažili uránové uhlie. Drobné kúsky nám padali do očí a rezali nás. Nepoužívali sme žiadne ochranné pomôcky,“ dotvára situáciu bývalý väzeň.
Kruté podmienky mnohí neprežili. Pánovi Novákovi pomohli kňazi, spoluväzni a viera v Boha. Keď sa 23-ročný vrátil do Spišskej Novej Vsi, nemohol si nájsť zamestnanie.
„Odišiel som robiť do bane v Karvinej. Po roku a pol som prácu v bani ukončil a nastúpil do stavebného podniku v Plzni ako robotník - montážnik. Neustále ma to ťahalo domov. Ako 27–ročný som sa presťahoval do Košíc, kde žijem doteraz,“ rekapituluje Š. Novák.
Súčasnosť
Ako politický väzeň sa začal angažovať po roku 1989. Neskôr sa stal predsedom regionálnej pobočky Politických väzňov zväzu protikomunistického odboja v Košiciach. Aj po mnohých rokoch pociťuje krivdu zo strany predstaviteľov nášho štátu.
„Zákon o protikomunistickom odboji vyšiel u nás pred troma rokmi. Vlani prijali zákon v Čechách, podľa ktorého má každý politický väzeň a jeho rodinní príslušníci nárok na odškodnenie. Českí politici na nich nezabudli. Nielenže ich odškodnili, ale im aj mesačne finančne prispievajú pre ujmu na zdraví,“ vysvetľuje.
Každoročne sa bývalí politickí väzni stretávajú na podujatí Jáchymovské peklo.
„Čím sa odlišujeme my, Slováci, od našich českých priateľov? Chceme byť aspoň na takom stupni uznania ako Česi. Chceme satisfakciu. My na Slovensku sme podľa všetkého spoločnosti na ťarchu,“ tvrdí predseda zväzu.
Podľa jeho slov je spoločnosť hlboko neznalá veci.
„Politickí väzni trpeli celý život. Po návrate domov sa dostali na perifériu spoločnosti a vykonávali podradné práce. S takýmito mzdami odchádzali do dôchodku. Je to pre nás ťažká spoločenská a hmotná ujma, o naštrbenom zdraví ani nehovoriac,“ vysvetľuje.
„Vláda vyčíslila, koľko nám dala. Ale bolo to naozaj dosť? Zrátajte si, za akých náročných podmienok sme robili a akú odmenu sme dostali za otrockú prácu. Za každým politickým väzňom treba vidieť manželku a deti, ktoré trpeli psychicky aj materiálne. Žiadame len to, čo nám patrí,“ uzatvára Š. Novák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
