My vidíme kus dreva, on siluetu nahej ženy. Obyčajný človek z Vysokých Tatier, človek s otvorenou mysľou, človek pera, sochár obrazu, svedok súčasnosti.
VYSOKÉ TATRY. Umenie je život, ktorý si človeka raz vyberie a už ho nepustí. Narodil sa v dedinke Dovalovo v Liptove a už od útleho detstva Jozef Tomko podvedome tušil, že jeho cesta bude takpovediac dláždená drevom.
„Ako každý chlapec som sa po prečítaní dobrodružných kníh veľmi rád hral na Indiánov, pričom tomahavky som vyrábal aj pre kamarátov. Občas som ich vymieňal za žuvačky a to už bolo niečo! Sekerkou som zhotovoval tiež lietadielka, loďky a fajky.“
Ešte ako dieťa, na prianie rodičov, začal navštevovať hudobnú školu, odbor gitara. Práve v tomto období sa začal prejavovať jeho všestranný umelecký talent.
„Vo vedľajších dverách však bola výtvarná. Cez prestávky som spolužiakom maľoval obrázky a oni potom dostávali dobré známky za moju prácu,“ spomenul si na svoje úsmevné začiatky.
Chcel byť pilotom, stal sa umelcom
Napriek svojej zručnosti však túžil po inom. „Ako každé dieťa som mal hlavu v oblakoch. Mojím snom bolo pilotovanie lietadiel, preto som sa rozhodol pre vojenskú školu,“ povedal o dileme výberu povolania.
Jeho výprava za pilotovaním sa však skončila na vojenskej strednej priemyselnej škole strojníckej. Vážny úraz nohy ho po čase nasmeroval opäť iným smerom, keď prestúpil na zdravotnú školu v Poprade ako nádejný zdravotný laborant.
Na prvý pohľad diametrálne odlišné povolania, no Jozef Tomko vyzdvihuje dôležitosť ich prepojenia pre jeho konečný výber v podobe umeleckej kariéry.
„Vojenská škola ma vyzbrojila disciplínou, zdravotná zase vedomosťami z anatómie, a taktiež chémie farieb. Na základe anatómie si teda môžem dovoliť psychológiu sochy či obrazu. Nejde len o zobrazenie figúry, ale samozrejme aj o odzrkadlenie emócií a duševného stavu v rámci témy. Mužská téma zvádza do prózy až drámy. Žena je poézia, ladnosť, materstvo, úcta. Mám rád expresívnosť tvarov.“
Fascinujú ho klauni
Jozef Tomko nie je úzko vyprofilovaným tvorcom špecializujúcim sa výhradne na jedinú oblasť umenia. „Každý materiál evokuje myšlienku, ktorú je potrebné dotvoriť. V konečnom dôsledku ide o jednotu tvaru a materiálu,“ myslí si.
Jednu z obľúbených tém predstavuje obraz klauna. Tomko vysvetľuje dôvod fascinácie: „Klauni predstavujú smiech cez slzy. Dá sa nimi povedať veľa vážnych vecí: od bezmocnosti, cez ľudské tragédie až ku komike života.“
Galériu nakoniec zatvoril
Tomko Galéria Tatry otvorila svoje brány návštevníkom v roku 1996, a to v priestoroch Kultúrneho strediska v Tatranskej Lomnici. Tomko ju, takpovediac, zdedil po známom tatranskom umelcovi – maliarovi Jozefovi Pinterovi.
Na nasledujúcich 15 rokov obohacoval kultúrnu sféru Vysokých Tatier maľbami, sochami z dreva, plastikami odlievanými z bronzu či množstvom fotografií s tatranskou tematikou.
Počas letných mesiacov ako jeden z mála umelcov zvykol tvoriť priamo v uliciach Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca či Štrbského Plesa.
„Práca v centre pozornosti divákov je krásne divadlo. Niekedy to má podobu potlesku a priznávam, stáva sa to drogou... Na prácu vo vonkajšom priestore sa vždy teším, komunikácia s ľuďmi je ako odmena za samotu v ateliéri,“ opísal svoje pocity a zážitky.
V roku 2011 však došlo následkom hospodárskej krízy a ďalších faktorov k zatvoreniu galérie vo Vysokých Tatrách.
Pozerá sa vpred
Uplynulé dva roky, po vážnom úraze a následnej rehabilitácii, trávi Jozef Tomko vo svojom byte vo Vyšných Hágoch a spomína na čas strávený v Tatranskej Lomnici.
„Vybavujem si časy v galérii a občas mám pocit, že sa mi to iba sníva. Toľko podnetov, mladých ľudí a nahromadených emócií, ktoré sa odzrkadľovali v mojej tvorbe. Mávam pocit, že sa to jednému človeku nemôže podariť. Stále tvorím a ponúkam diela, aby na mňa ľudia nezabudli. Určite sa chcem vrátiť, ale stále narážam na problém s priestormi pre galériu.“
Profil
Jozef Tomko
Sochár, maliar a básnik pochádza z dedinky Dovalovo na Liptove. Narodil sa 15. augusta 1954 v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1996-2011 viedol svoju súkromnú galériu v Tatranskej Lomnici. V súčasnosti žije vo Vyšných Hágoch. Venuje sa sochárskej a maliarskej tvorbe, fotografii a poézii. Jeho život a tvorba je publikovaná v encyklopédii osobností pod názvom Who is who in Slovakia (1993).
Ocenenia
1979: 3. cena POPAM (cena za výtvarnú tvorbu, Poprad)
1980: 1. cena POPAM
2. cena – Tatranská galéria
1981: 1. cena POPAM
1982: 1. cena POPAM
1983: 1. cena POPAM
2. cena Výtvarný Poprad
Diplom – Výtvarná Dubnica
2. cena – Tatranská galéria
1984: 1. cena POPAM
2. cena – Výtvarný Poprad
Diplom – Výtvarná Dubnica
1. cena – Tatranská galéria
1986: 1. cena POPAM
1988: 2. cena v odbore plastika – Tatranská galéria
Čestné uznanie v maľbe
POPAM
1. cena v maľbe – Tatranská galéria
Aktivity
spoluautor snehových plastík na Štrbskom plese v rámci Tatranského pohára v skokoch na lyžiach (1980 - 1985)
navrhol a realizoval putovnú cenu pre Memoriál Vlada Tatarku v skialpinizme
autor súsošia (Tri Márie pri Kristovom hrobe) pre rím. - kat. kostol v Sanftenbergu, Nemecko
realizácia plakety pri príležitosti tragického zahynutia p. Sluku pri výstupe na Šiša Pangmu, ktorá je inštalovaná na symbolickom cintoríne na Popradskom plese
zakladateľ sochárskeho sympózia Socha Tatrám, ktoré sa konalo v Tatranskej Lomnici
mp
Autor: Maja Pustulková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
