Zároveň sa zúčastňuje pretekov, pri ktorých sa stierajú všetky rozdiely medzi športovcami.
POPRAD. V snehu vidíme dve stopy. Nie sú však po pneumatikách. Zanecháva ich po sebe amatérsky bežkár z Popradu - Veľkej, František Fekete.
„Keďže pochádzam z južného Slovenka, u mňa futbal dominoval, na lyžovanie neboli podmienky. Po ukončení strednej školy som v roku 1986 prišiel do Tatier. Vzhľadom na klimatické podmienky, aké tu panujú, som po čase kopačky zavesil na klinec. Futbal ma prestal baviť,“ dôvodil svoje presedlanie na zimné športy.
"Náš zamestnávateľ organizoval pre svojich pracovníkov firemné športové hry. V rámci zimných pretekov som sa zoznámil s podobne nadšenými športovcami.Medzi nami sa vyformovala celkom pekná skupina bežcov celoslovenského charakteru. Naše preteky mali veľmi slušnú úroveň, vždy sme behali na upravených tratiach, či už v Osrblí, na Táloch alebo na Štrbskom Plese,“ ozrejmil svoje bežecké začiatky.
Začalo sa to Bielou stopou
Odstupom času sa situácia zmenila a firemné športové hry sa stali minulosťou. Bežeckého lyžovania sa František Fekete vzdať nemienil.
"Neskôr som si povedal, čo tak skúsiť odbehnúť Bielu stopu. Prvýkrát som na Bielu stopu išiel bez nejakej prípravy, nevedel som, čo ma čaká, okrem tých 45 km.“
Biela stopa je najstaršie pravidelne organizované podujatie v behu na lyžiach na Slovensku, je členom združenia európskych diaľkových behov Euroloppet. Štart aj cieľ sú na lyžiarskom štadióne na Skalke a svojím profilom patrí k tým najťažším. Odbehol som ju za nepriaznivých poveternostných podmienok, panovalo nepríjemné počasie so studeným dažďom. V tom čase bola funkčná bielizeň pre nás amatérov veľká neznáma. Bunda, ktorú som mal na sebe, vážila snáď desať kíl,“ opísal začiatočnícke peripetie.
„K tomu sa ešte pridružil aj ľadový vietor, úplne som stuhol a vyzeral som ako cencúľ. Napriek tomu som súťaž dobehol a bol som presvedčený, že to neboli prvé a posledné preteky. Neskôr som sa začal zaoberať myšlienkou, že ak chcem pokračovať v amatérskej športovej kariére ďalej, musím sa bežkovaniu venovať systematickejšie. Či už pravidelným tréningom, úpravou stravovacích návykov, vylepšením výstroja, vhodným oblečením a rehabilitáciou. Čo čert nechcel, v roku 2004 som utrpel komplikované zranenie kolena. Nasledovali dve operácie a nútená ročná prestávka,“ vrátil sa v spomienkach k zdravotnej prekážke.
Ani úraz ma však nezastavil a po roku som sa opäť vrátil na trať, keď som štartoval na prvých zahraničných podujatiach - Jizerská padesátka a Engadiner Skimarathon.
Bežecký pas mu otvoril nové obzory
Worldloppet - svetová lyžiarska federácia diaľkových behov ponúka amatérskym bežcom možnosť získať oficiálne medzinárodné ocenenie bežca na lyžiach. Je to seriál 16 najprestížnejších diaľkových behov po celom svete, 12 pretekov je v Európe, po jedných v Japonsku, Austrálii, USA a v Kanade.
Každý pretekár po absolvovaní 10 pretekov v priebehu 10 rokov môže požiadať o titul Majster diaľkových behov, pričom sa behy delia na dlhé maratóny, okolo 50-60 km a krátke maratóny, okolo 30 km. Bonbónikom je unikátny a legendárny Vasák s dĺžkou 90 km. Dokladom o účasti je pečiatka v bežeckom pase.
„Momentálne som dvojnásobný majster diaľkových behov a v roku 2011 som získal aj titul Euroloppet Champion," pochválil sa nadšený bežec na lyžiach. Worldloppet titul má však jeden háčik. Je potrebné absolvovať jeden zo zaoceánskych behov. Preto som sa vybral s partiou kamarátov do USA a Kanady, kde sme za dva týždne prešli kus krajiny, odbehli troje pretekov a získali ďalšie cenné skúsenosti. Sú to zážitky do konca života. Teraz, keď zatvorím oči, mám tie dva týždne pred sebou, akoby som si ich znova zažíval,“ opísal svoje zážitky.
Najväčší úspech dosiahol na Islande
Bežecký maratón na Islande sa konal po prvý raz už v roku 1935, je to tretí najstarší v Európe.
„Bežecký fanatik, ktorý nám zastrešoval výlet za oceán, mi navrhol predĺžiť si zimnú sezónu o jedny preteky na Islande. Tieto úžasné preteky konané na prelome apríla a mája odbehlo približne 300 účastníkov a niesli sa akoby v rodinnom prostredí. Boli rozdelené podľa dĺžky a súčasne podľa vekových kategórií. Rozhodol som sa pre 20– kilometrovú trasu, štartovalo asi 60 bežcov. Pri pohľade do fjordov Severného ľadového oceána som zabudol na dážď, všadeprítomný silný vietor a hmlu. Sladkou odmenou bolo víťazstvo v mojej vekovej kategórii. Je to prvý veľký úspech, ktorý som dosiahol a som naň nesmierne hrdý. Po nočnej islandskej oslave sme pokračovali týždenným výletom okolo celého ostrova na požičanom aute. Videli sme sopky, ľadovce, spod zeme vyvierajúcu lávu a síru. Bolo to nádherné, neopakovateľné, divoké, človek tam celý deň nevidel auto. Na pretekoch sme všetci jedna komunita. Nezáleží na tom, kto je ako finančne situovaný, aké má povolanie, vek či kariéra nehrajú rolu. Amatérske preteky v bežeckom lyžovaní úplne stierajú všetky rozdiely, nezáleží na víťazstve. Ide o dobrý pocit a o tom má náš šport byť,“ podotkol František Fekete na záver.
Čakajú ho ďalšie preteky
„Mám za sebou prvé preteky, pred viac ako týždňom som celkom dobre odbehol Jizerskú tridsiatku za hustého sneženia a vetra,“ informoval František.
Aktuálne si dáva prestávku, aby načerpal sily na ďalšie preteky, ktorými bude Biela stopa.
„Pevne verím, že ešte zvládnem zopár pretekov a budem môcť takouto formou spoznávať svet, ľudí, lyžiarske strediská či iné kultúry,“ dodal. Posledná myšlienka amatérskeho bežca na lyžiach je ale pesimistická. „Zázemie okolo bežeckého lyžovania perfektne funguje v každej lyžiarskej krajine. Žiaľ, u nás to ide dolu vodou a stávame sa pomaly v tomto smere rozvojovou krajinou,“ uzavrel.
Autor: Maja Pustulková, mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
