Ním škola reaguje na novú rómsku reformu zameranú na vzdelávanie. Krompašania odmietajú, že špeciálne ZŠ vytvárajú „poberateľov sociálnych dávok“. Reforma bude podľa nich znamenať likvidáciu špeciálneho školstva.
KROMPACHY. Reformu predstavili minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) a vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO). Štrnástimi riešeniami problémov vo vzdelávaní chcú zabrániť ďalšiemu vytváraniu „profesionálnych poberateľov sociálnych dávok“.
Podľa Kaliňáka sú absolventi špeciálnych škôl vyradení z akejkoľvek príležitosti na trhu práce a systém ich automaticky stavia do poradovníka na poberanie sociálnych dávok.
Autori reformy pre problém uplatnenia sa na trhu práce predstavili svoje riešenie povinnou trojročnou učňovskou dochádzkou, ktorá by mala nasledovať po povinnej deväťročnej školskej dochádzke.
„Sú podsúvané názory, že celé špeciálne školstvo môže za nevzdelanosť, chudobu, nezamestnanosť,
kriminalitu. Odmietame tvrdenie, že vyrábame poberateľov sociálnych dávok. Existujú na to nejaké štatistiky, koľko je nezamestnaných s mentálnym postihnutím, ktorí sú absolventi špeciálnych škôl? Máme už druhú generáciu detí, ktoré nevyskúšali žiadnu robotu. Pýtam sa, môže za to škola, alebo celkový systém? Škola ponúka možnosti, no po jej skončení ich nemajú. A to je problém zle nastaveného systému, nie špeciálneho školstva,“ zdôraznil riaditeľ ŠZŠ v Krompachoch Jozef Válek.
Vykonávatelia špeciálnych potrieb
Škola sa zapojila do petície za zachovanie špeciálneho školstva v systéme. Nová reforma pod názvom Správna cesta počíta s tým, že by deti s ľahším postihnutím (tzv. A variant s individuálnym vzdelávacím programom) mali byť umiestnené v klasických ZŠ.
To by podľa ľudí zo školskej praxe znamenalo likvidáciu špeciálneho školstva. V prípade krompašskej ŠZŠ je zo 118 žiakov školy v A variante 101.
„Zaradenie žiaka do špeciálnej školy nie je na rozhodnutí riaditeľa školy či rodičov. Rozhodujú o tom odborníci - psychológovia, špeciálni pedagógovia. Nie sme požieračmi peňazí iných škôl. Špeciálne školy majú v systéme opodstatnenie, deťom pomáhajú z odborného hľadiska, čo bežné školy nie sú schopné zabezpečiť. Ani po personálnej, ani finančnej stránke. A obávam sa, že tento krok môže vyvolať aj nevôľu u rodičov detí na bežných ZŠ,“ zamyslel sa riaditeľ školy.
Transparentom chcú poukázať na to, aby spoločnosť špeciálne školy nevnímala ako príťaž.
„Sme vykonávatelia špeciálnych potrieb v školskom systéme. Chceme pomôcť a pomáhame. Myslím si, že toto je umelý krok, ktorý nám nerieši rómsky problém. Sú z toho úplne vylúčení rodičia, lebo ich sa to netýka. Je to boj inštitúcií, ktoré si navzájom niečo vytýkajú a rodičia sú mimo diania,“ dodal J. Válek.
Varianty postihnutia
Variant A sú deti s ľahším postihom, ku ktorému sa pridružujú ďalšie ako dyslexia, dysgrafia, dyskalkulia, postihnutia sluchu a iné.
Variant B – stredne ťažká mentálna retardácia, tu sa už vyžaduje asistencia zdravotnícka i asistencia vychovávateľa, ktorí sú v ŠZŠ nápomocní učiteľovi so špeciálnou pedagogikou. V krompašskej škole je takýchto detí 12.
Variant C sú najťažšie prípady, tu ich majú päť.
šim
Reakcia
Čo na to ministerstvo
Podľa slov hovorcu Ministerstva školstva SR Michala Kaliňáka, rezort v súčasnosti nemá pripravený plán zameraný na zrušenie špeciálnych škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ani pokyn na presun takýchto žiakov zo špeciálnych ZŠ do ZŠ bežného typu.
„Špeciálne ZŠ nie je možné zrušiť vo všeobecnosti, keďže nie je možné v rámci systému bežných škôl vytvoriť potrebné podmienky pre každé dieťa s každým druhom a stupňom zdravotného postihnutia a podľa Deklarácie ľudských práv má byť rodičom zachované právo na výber formy pre vzdelávanie jeho dieťaťa,“ uviedol hovorca.
Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím v podmienkach školskej integrácie si vyžaduje vzdelávanie podľa individuálnych vzdelávacích programov, špeciálnych metód a foriem vyučovania. Na takýto spôsob vzdelávania väčšina učiteľov v bežných školách nebola pripravovaná.
„Nie je možné preto do procesu presunu žiakov s mentálnym postihnutím zo špeciálnych ZŠ do bežných ZŠ zasahovať administratívnym nariaďovaním,“ zdôraznil.
Ako vysvetlil M. Kaliňák, obec je podľa zákona povinná vytvárať podmienky so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak rodič má záujem takéto dieťa prihlásiť do školy bežného typu, má na to právo, pričom sa pre dieťa určí taká forma vzdelávania, ktorá mu je na prospech.
V Slovenskej republike je 369 špeciálnych škôl, z toho je 263 špeciálnych základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím. V špeciálnych základných školách sa vzdeláva 15 655 žiakov s mentálnym postihnutím. V základných školách sa v školskej integrácii (individuálna integrácia) vzdeláva 3 450 žiakov s mentálnym postihnutím.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš