Začínali popri Zväzarme a boli to nielen vyznávači potápania, ale aj športoví plavci. V súčasnosti má klub dvadsať členov a zaraďuje sa medzi najstaršie na Slovensku. Polstoročie oslávili aj knižnou prvotinou, ktorá je dielom súčasného predsedu klubu Jozefa Chalupeckého.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Domovskými lokalitami potápačov je spišskonovoveská plaváreň, z exteriérov najčastejšie priehrada Palcmanská Maša.
Jozef Chalupecký prišiel do klubu v roku 2004, o dva roky neskôr sa stal jeho predsedom a je ním dodnes.
Práve z jeho pera vzišla aj najnovšia publikácia, ktorá mapuje polstoročie činnosti potápačského klubu.
Potápači sa každý rok zúčastňujú ekologickej akcie ekoDedinky, chodia na takéto akcie aj v rámci podujatia Eko potápač po celom Slovensku. Bohatá je klubová činnosť s mládežou.
Tradičným je silvestrovské pripíjanie šampanským pod hladinou, novoročný deň otvorených dverí, kde si všetci odvážlivci môžu na mestskej plavárni vyskúšať potápanie. To všetko je zaznamenané aj v spomínanej knižnej prvotine – História pod hladinou.
„Mala ju pôvodne písať moja dcéra. Pre školské a iné povinnosti sa to však zviezlo na mňa. Bola to nesmierne ťažká výzva. Kniha sa rodila jeden rok a dalo mi zabrať, kým som nazbieral písomné a iné materiály, vyspovedal pamätníkov,“ komentoval J. Chalupecký.
Beztiažový stav, žiadne mobily
Potápanie je podľa J. Chalupeckého povolená droga. Keď sa človek dostane cez hranicu – prvé potápanie, potápačská výstroj, potápačské skúšky – príde zlomový moment.
„Už nerieši, čo kde má stlačiť, ako si čo upevniť, robí to automaticky, ako keď sa naučíte šoférovať. A vtedy to príde, začnete si všímať okolie pod vodou. Upokojíte sa, pomalšie dýchate a len vnímate tú krásu okolo seba. Pochytí vás to celé a už len hľadáte chvíle, kedy uniknúť od bežností, každodenných starostí. A je úplne jedno, či sa oddávate podvodnej kráse Palcmanskej Maše, či obdivujete morskú ríšu. Dôležitý je ten beztiažový stav, pokoj, kde sa nenáhlite a kde nezvonia mobily. Je to úžasný pocit a ja sa nikdy neviem dočkať, kedy sa znova ponorím,“ zamyslel sa J. Chalupecký.
Za sebou má už tristo ponorov. Dá sa povedať, že pod vodou strávil nonstop takmer tri týždne života. Ťažko sa mu hovorí o tých najkrajších podvodných zážitkoch, pretože každý z nich mal i má svoje neopakovateľné čaro.
„Úplne uchvátený som bol z banskoštiavnických tajchov, krásny ponor bol v Klauzách v Slovenskom raji, Stredozemné more očarúva pestrosťou, Indický oceán veľkosťou živočíchov. Na druhej strane som bol sklamaný z Karibiku, bol takmer prázdny. Chorvátske more má zasa krásne jaskyne a kaňony s úžasnou hrou svetla a tieňa. Naopak, najchudobnejšie more je pri gréckych ostrovoch,“ uviedol zo skúsenosti.
Zodpovednosť a ohľaduplnosť
Chalupeckého sme sa opýtali, či sa každý môže stať potápačom. Odpovedal veľmi diplomaticky.
„Každý si to môže aspoň vyskúšať a zistiť, či na to má. Sú samozrejme isté zdravotné obmedzenia. Či už v prípade epilepsie, problémom so srdcom, vnútornými dutinami alebo ušným bubienkom,“ vysvetlil.
A čo nesmie chýbať správnemu potápačovi? V prvom rade zodpovednosť a ohľaduplnosť.
„Že si zodpovedne pripraví výstroj, aby nedostal do úzkych, či nebezpečenstva svojho kolegu. Aby bol ohľaduplný pod vodou a vedel, ako sa správať. Potápač je iba návštevník v prostredí, kde žijú iné živočíchy. Preto ohľaduplnosť voči nim je dôležitá,“ zdôraznil.
Polstoročie klubu ho teší a verí, že klub bude fungovať ešte aspoň ďalších 50 rokov.
Deň otvorených dverí. Na ostatný ročník prišlo 40 záujemcov. 
J. Chalupecký. V bazéne pod vodou je možné všetko.
Foto: archív J. Chalupeckého
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
