POPRAD. Dejinám evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vo Veľkej, mestskej časti Popradu, je venovaná knižka „V Tvojich rukách sú naše časy“ z pera autoriek Zuzany Kollárovej a Martiny Šlampovej, ktorá sa v týchto dňoch dostáva k čitateľom.

„Publikácia je venovaná dejinám evanjelickej cirkvi vo Veľkej, ktorá je prototypom cirkevného diania v mestách na Spiši, no v povojnovom cirkevnom živote aj výnimočným cirkevným zborom v rámci Slovenska,“ uviedla spoluautorka publikácie Zuzana Kollárová.

Slávnostná prezentácia knižky sa uskutoční už túto nedeľu dopoludnia v evanjelickom kostole v Poprade-Veľkej.

Podľa Kollárovej najväčší vplyv na život cirkevného zboru v ťažkých časoch i v čase rozkvetu mali kňazi. Tým, ktorí vo Veľkej pôsobili, ale sa tu aj narodili, je venovaná väčšia biografická kapitola. Plnofarebná publikácia je tak dôstojnou knižkou venujúcou sa dejinám evanjelickej cirkvi nielen v bývalom meste Veľká, ale aj na Spiši.

Myšlienky protestantizmu sa na Spiši šírili od začiatku 16. storočia. K evanjelickému náboženstvu sa tu pripojili skoro všetky obce a mestá.

Náboženská história

Veľká, ktorá je dnes súčasťou mesta Poprad, sa pripojila k evanjelickému náboženstvu pod vplyvom evanjelického farára Juraja Filkera 19. marca 1552.

Najzložitejšia náboženská situácia bola v 13. spišských mestách založených v roku 1412 poľskému kráľovi Vladislavovi II. uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským, medzi ktoré patrila aj toto mesto.

Pod tlakom poľského i uhorského kráľovského dvora poľský starosta Heraklius Lubomirski vydal 17. marca 1674 dekrét, ktorým dal príkaz odstrániť evanjelických kňazov a zobrať im majetok.

Zmiernenie represálií nastalo po roku 1772, kedy boli spišské mestá z poľského zálohu vrátené Uhorsku a po uvedení Tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781. To umožnilo položiť základný kameň kostola vo Veľkej 14. apríla 1814, ktorý bol dostavaný v roku 1817.

Po prvej svetovej vojne, s prisťahovaním Slovákov do nemeckej Veľkej začali spory, ktoré boli vyriešené až vznikom nového slovenského cirkevného zboru a odchodom Nemcov po skončení druhej svetovej vojny.

V roku 1920 vyslanec Slovenskej evanjelickej luteránskej synody v USA Ján Pelikán založil vo Veľkej Slobodnú evanjelicko-luteránsku synodu najmä pre slovensky hovoriacich veriacich. Cirkevný zbor samostatne spravoval svoje záležitosti nezávisle od štátu a zanikol až v roku 1968.

Tá časť Slovákov, ktorá sa nepridala k misijnej americkej synode alebo neprestúpila k rozrastajúcej sa baptistickej cirkvi, sa naďalej dožadovala svojich práv v rámci nemeckého evanjelického cirkevného zboru. V roku 1940 sa zbor rozdelil na dva samostatné zbory - slovenský a nemecký.

Evanjelici vo Veľkej viedli roky spor s rímskokatolíckou cirkvou o užívaní zvonov. Spory, ktoré začali už v 18. storočí skončili až v roku 1953, podpísaním spoločnej dohody. Definitívne bol vyriešený v roku 2005, kedy boli v evanjelickom kostole inštalované digitálne zvony.

V rokoch 1931 až 1949 existoval vo Veľkej náboženský spolok Zväz evanjelickej mládeže a v rokoch 1936 až 1951 aj spolok Slovenská evanjelická jednota.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš