Filmársky tím v zložení režisér a dokumentarista Peter Kerekes, Pavol Pekarčík a Ivan Ostrochovský, ukončil v závere januára v Poprade a blízkom okolí vyše dvojročné natáčanie hraného dokumentárneho filmu Zamatoví teroristi.
POPRAD. Deväťdesiat minút dlhý celovečerný hraný dokumentárny film predstaví v troch samostatných príbehoch tri prípady odporu proti komunistickému režimu v čase normalizácie po vpáde okupačných armád 21. augusta 1968 do bývalého Československa.
Jeden z príbehov zachytáva prípad politického väzňa z Popradu Františka Bednára.
Príprava atentátu na Husáka
Ešte v roku 1991 zaujal českého žurnalistu a politického väzňa Miroslava Dolejšího prípad prípravy atentátu na posledného komunistického prezidenta a dlhoročného generálneho tajomníka Komunistickej strany Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka s názvom Svedectvo o GFP.
Ten sa rozhodol zverejniť ho vo svojej známej stati Analýza událostí 17. listopadu 1989, podľa ktorej bola zamatová revolúcia vopred dohodnuté odovzdanie moci medzi komunistickými tajnými službami a špičkami disidentu.
„Keby ma vtedy Miroslav Dolejší nepresvedčil, aby som zverejnil svoje Svedectvo o GFP, zrejme by som to v súčasnej politickej situácii nikdy neurobil,“ povedal Popradčan František Bednár, jeden z aktérov hraného dokumentárneho filmu Zamatoví teroristi.
„Skratka GFP bol nápis na mojom tričku, na základe ktorého ma mali v chorvátskom bare identifikovať pracovníci Slobodnej Európy z Mníchova, čo sa však nikdy nestalo,“ vysvetlil Bednár, ktorý je v súčasnosti predsedom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.
Činom chceli prebudiť národ
Vychádzajúc z historických faktov o totalitnej moci dospeli aktéri pokusu o atentát na Husáka k presvedčeniu, že jediným účinným spôsobom, ako vyvolať politický šok a iskru, ktorá by zbavila národ strachu a vrátila mu stratenú sebadôveru, by mohol byť úspešný politický atentát.
„Boli sme presvedčení, že jedine tento krajný spôsob naruší mýtus neohrozenosti a prehnaného sebavedomia, s ktorým komunistickí diktátori na verejnosti radi vystupovali. Sebaobetovanie pri predvedení atentátu sme preto považovali za nevhodné a z reálneho hľadiska za úplne zbytočné. Mal to byť demonštratívny akt, ktorým sme sa chceli pokúsiť prebrať z letargie mlčiacu väčšinu,“ vysvetlil Bednár motív a pohnútky diverzantskej popradskej skupiny.
Podľa jeho slov im ako vzor slúžila akcia československých parašutistov Gabčíka s Kubišom vyslaných z Anglicka, ktorí uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha.
„Po zvážení všetkých okolností sme sa rozhodli, že uskutočnenie takej náročnej operácie si bude vyžadovať pomoc a podporu zo zahraničia,“ ozrejmil dôvod kontaktovať Slobodnú Európu.
Odsúdili ho na takmer 20 rokov
V súvislosti s iným prípadom si František Bednár na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach z augusta 1984 mal odsedieť 14 rokov väzenia.
„Počas odpykávania trestu mi v októbri 1989 vymerali ďalší trest vo výške 5,5 roka, ktorý sa po zamatovej revolúcii v novembri toho roka zrušil,“ povedal Bednár.
Po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách v roku 1990 mu súd zrušil pôvodný rozsudok z roku 1984 a jeho prípad sa znova otvoril.
Na základe nových, zistených skutočností mu súd svojím rozhodnutím ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie vo výške 24 mesiacov.
Za 4,5 roka odsedených vo väzení mu bolo priznané finančné odškodnenie ako politickému väzňovi a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu následne popradský súd zrušil, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona, akoby nebol odsúdený.
Dokument zobrazuje príbehy troch aktérov
Jedným z troch aktérov, ktorých príbeh protištátneho odporu pred rokom 1989 sa zfilmoval, bude Vladimír Hučín z Přerova, bývalý kapitán českej Bezpečnostní informační služby po novembri 1989 a dvaja Slováci, Stanislav Kratochvíl zo Serede a spomínaný Popradčan František Bednár.
„Film Zamatoví teroristi po vyše 20 rokoch predstavuje doposiaľ nepublikované prípady odporu proti štátnemu teroru totalitného režimu pomocou výbušnín, zbraní a v prípade Františka Bednára aj prípravy politického atentátu na prezidenta Gustáva Husáka,“ uviedol režisér filmu Peter Kerekes.
Natáčalo sa v Poprade aj Chorvátsku
Táto časť filmu sa natáčala v roku 2010 v chorvátskej Rovinji a v roku 2011 v Poprade, Vysokých Tatrách či v kameňolome pri Spišskej Novej za účasti pyrotechnikov.
Zábery sa točili aj na gymnáziu v Spišskej Novej vsi, kde jeden z hlavných aktérov dokumentu František Bednár prednášal študentom a na letisku v Smižanoch.
„Tam som si po rokoch zopakoval zoskok padákom z lietadla a podobnú scénu sme nakrúcali aj v Poprade pred mestským úradom,“ opísal miesta natáčania Bednár.
Projekt je financovaný Českou televíziou, Rozhlasom a televíziou Slovenska a taktiež chorvátskou televíziou.
Po dokončení filmu v apríli až máji tohto roka bude predstavený na viacerých medzinárodných festivaloch.
Potom sa dostane do kín a koncom roka 2013 bude aj v televíznej verzii na slovenských, českých a chorvátskych obrazovkách.
Očakávajú kontroverzie
„Dá sa očakávať, že tento dokument po vysporiadaní s našou nedávnou minulosťou udelením hrubej čiary za zločinmi komunizmu vyvolá viaceré polemiky o oprávnenosti protikomunistického odboja, podobne ako to bolo v Českej republike v prípade bratov Mašínovcov,“ myslí si Bednár.
Tí sa na vytúžený Západ prestrieľali a boli za to pred rokmi dokonca ocenení štátnym vyznamením, čo vyvolalo v spoločnosti protichodné polemiky, keďže pri prestrelkách vyhasli ľudské životy.
Ako ďalej uviedol na margo tohto filmu, podľa Charty OSN, Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj podľa článku 32 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo postaviť sa na odpor proti režimu, ktorý upiera základné ľudské práva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
