Jediným kritériom bolo odísť čo najďalej, a tak skončil až na Novom Zélande. Ostrov v Tichom oceáne ho očaril. Precestoval ho vo svojej dodávke takmer celý.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Na dlhú cestu sa vydal s kamarátom. Po anglicky nevedeli takmer nič, no od cesty ich to neodradilo.
Na internete si našli kontakt na Slovenku, ktorá na ostrove žila už dlhšie. Tá im na začiatok pomohla. Kúpili si tam auto, ojazdenú dodávku, vzali do ruky mapu a vyrazili rovno za nosom.
Prešli a videli toho veľa, no po čase im došli peniaze, tak sa poobzerali po nejakej práci. Zamestnali sa vo vinohrade. O hrozno sa starali tri mesiace. Bývali v dodávke v kempe bez poplatkov.
„Tam som sa stretol s deviatimi mladými ľuďmi, s ktorými som potom cestoval po ostrove. Zamestnali sme sa neskôr na severe pri zbere kivi. Bola to makačka, no spoznal som úžasných ľudí, s ktorými som v kontakte dodnes. Stretol som tam zaujímavých mladých ľudí z Európy, Ázie, Južnej i Severnej Ameriky. Naučil som sa a precvičil si angličtinu, čo bolo veľmi dobré,“ zaspomínal Daniel.
S niektorými z nich sa neskôr venoval lezeniu.
„Bolo to krásne a úžasné zároveň. Spoznal som výborných ľudí, ktorí boli už aj u nás na Slovensku. Ukázal som im náš Slovenský raj a Vysoké Tatry,“ uviedol.
Ostrovania sú milí a úžasní ľudia
Danielovým cieľom bolo dobre spoznať krajinu, no popri tom stretol veľa zaujímavých ľudí a našiel nové priateľstvá. Na domácich obyvateľov nedá dopustiť.
„Sú to milí, úžasní a prívetiví ľudia. Mal som niekoľko príhod, ktoré ma šokovali, no v dobrom. Raz som stál na parkovisku pri aute, pozeral do mapy, kam pôjdem a zrazu pri mne zastavilo auto. Vystúpila staršia žena a hneď mi chcela pomôcť. Povedal som jej, že hľadám vhodné miesto na prespanie. Vzala ma so sebou, dala večeru a nechala u seba prespať. Na druhý deň ma ešte nabalila jedlom. Ani so stopovaním nie je problém, len zdvihnete ruku a už vám zastaví auto. Raz mi zastavil jeden chlapík, tiež som nemal kde prespať, tak ma nechal u seba. Na druhý deň ma ešte odviezol autom na hlavný ťah, aby sa mi lepšie stopovalo. U nás by sa to asi nestalo,“ zamyslel sa Daniel.
Ľudia tam žijú jednoduchší život, sú však usmievavejší. Hoci je Nový Zéland 6-krát väčší ako Slovensko, má o dva milióny obyvateľov menej.
Niektorí z nich pracujú na farmách, žijú z toho, čo dopestujú, čo si vychovajú. Na pomoc si volajú brigádnikov. Farmárov si nájdete na internete, skontaktujete sa s nimi a oni si po vás prídu.
„Na farme pracujete za stravu a ubytovanie. Je to skvelá myšlienka. Robili sme u jednej farmárky štyri hodiny denne, potom sme mali voľno. Boli aj dni, keď nám povedala, že sa nepracuje, že ideme na kajak a na vodu. Farmári sú radi, že im pomôžete a aj sa veľa naučíte. Bola to pre mňa neoceniteľná skúsenosť,“ poznamenal.
Práca na farmách nebola náročná, rovnako ani vo vinohradoch. Ťažšie to však bolo pri zbere kivi, no zvládol to.
S ľuďmi nemal žiadnu zlú skúsenosť. Trocha ho však zarazilo, že mladí ľudia sú pomerne nevzdelaní.
Keď im povedal, že je zo Slovenska, ani len netušili, kde to je. Niektorí si to zamenili so Slovinskom. Iní ešte s Československom.
Boli aj takí, ktorí ani len netušili, kde je Európa, čo Daniela dosť šokovalo.
Ostrovná strava mu vybielila úsmev
Nový Zéland mu priniesol aj splnenie lezeckých snov, keďže aj tejto adrenalínovej záľube sa venuje. S novými kamarátmi liezli, kam sa dalo. Dokonca si to skúsili aj na sopečnej skale.
Skutočným zážitkom bolo aj snoubordovanie na aktívnej sopke, ktoré nikdy predtým nezažil. V jeden deň jazdil na doske, na druhý deň sa už o kúsok nižšie kúpal v oceáne. Aj takáto rozmanitá je krajina Nového Zélandu.
Daniel bol milo prekvapený aj miestnou stravou. Nový Zéland kolonizovali Angličania, takže strava je tu podobná anglickej. Až tu však, podľa jeho slov, vyskúšal pravú chuť ovocia či zeleniny.
„Až tam som sa naučil, ako chutí jablko, mrkva, kivi, zelenina. Tam stavajú na kvalitu. Milujem steaky, tak som ich jedol dosť často, no ich mäso sa nedá ani porovnať s tým, čo je u nás. Všetko bolo mimoriadne kvalitné, čerstvé a chutné. Keď som po roku prišiel domov, každý si myslel, že mám vybielené zuby, úsmev mi žiaril. No som si istý, že za to môže kvalitná strava, ktorú som na ostrove jedol,“ dôvodil mladý cestovateľ.
Nový Zéland bol jeho splneným snom.
„Každému, kto chce čo i len trocha cestovať, by som túto krajinu odporučil. Ísť za svojím cieľom, za svojimi túžbami,“ dodal Daniel.
Je to nádherný ostrov plný veľkých hôr, tichých údolí s ovcami, nádherných pláží a skvelých ľudí.
Lezenie. Danielovi sa na Novom Zélande splnili aj lezecké sny. 
Hory Nového Zélandu. Danielovi pripomínali naše Slovensko.
Foto: dm
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
