Celý jeho doterajší život je o motorizme, preto s veľkými obavami očakáva deň, keď mu lekár povie, že už nemôže šoférovať.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Jozef Siranko zo Spišskej Novej Vsi má 66 rokov. Na prvý pohľad síce statný chlap, prekonal však už niekoľko vážnych chorôb.
Autá sú napriek všetkým jeho životným peripetiám prioritou. Dokonca pôsobil aj ako automobilový rozhodca a pretekár.
„Vyučil som sa za mechanizátora poľnohospodárskych strojov, odjakživa som opravoval autá a pracoval v nákladnej doprave. Mojím veľkým koníčkom bol aj automobilový šport. Dodnes rád spomínam na preteky do kopca na embéčke. Moja prvá trasa bol Dobšinský kopec. Niekedy v roku 1984 môj syn vyhlásil, že sa chce venovať bikrosu. V rámci Zväzarmu som sa potom celé roky venoval mládeži, ktorej učaroval tento šport,“ spomína pán Jozef.
Na auto sporili celý život
„Moje prvé auto bolo Škoda Tudor, mal som vtedy 18 rokov,“ opisuje tento milovník áut.
Celkový počet vozidiel, ktoré vlastnil však nie je schopný spočítať.
„Za mojich mladých čias ľudia sporili na kúpu auta aj celý život. My, ktorí sme sa autám venovali, sme dokázali zmajstrovať zo starého nové. Dnes sa auto bežne vyradí, niekedy sa však vozidlo aj šesťkrát vynovovalo. Bol nahnitý prah či iné časti, všetko sme opravovali a jazdilo sa ďalej. Nebolo žiadne šrotovné. Spomínam si, často som mal embéčky, lenže človek v nich mohol zamrznúť. Motor mali totiž vzadu a kým sa auto zohrialo, boli sme celí skrehnutí. Lady, to už bolo niečo iné, v aute bolo hneď teplo.“
Darček k starobe
Dnes jazdí na terénnom aute značky Toyota. S úsmevom hovorí, že je to jeho darček k starobe.
„V zálohe mám však ešte jedno auto, fiat. My starší, ktorí sme boli na vojne, vieme, že mať potrebné veci v zálohe je veľmi dôležité,“ tvrdí.
Stále si vyberal také auto, ktoré mu verne slúžilo. Aj teraz si vybral terénne, pre pohodlie, bezpečnú jazdu a správnu rýchlosť.
„Ak by sa dalo vojsť autom do supermarketu, pôjdem na ňom aj tam. Aj suseda navštevujem len na aute. Auto je ako moje druhé nohy. Vždy musí stáť čo najbližšie pri vchode do domu a byť pripravené na jazdu,“ hovorí pán Jozef o svojom životnom štýle.
Stretával kone, dnes sú cesty plné áut
Pán Jozef sa celý svoj život venoval autám, preto je samozrejmé, že vníma veľký nárast vozidiel.
„Keď som začínal jazdiť, stretávali sme na ceste ešte aj kone. Autá malo len zopár ľudí, mäsiar, krčmár, richtár a dosť. Dnes je áut toľko, že si niekedy poviem, pomaly ich budú možno vyhadzovať do mora,“ hovorí J. Siranko.
Veľký nárast počtu áut sa podľa neho prejavuje hlavne pri parkovaní.
„Kapacity parkovísk už nestačia. Ten, kto býva na sídlisku a príde domov neskoro večer, má problém nájsť voľné miesto,“ opisuje spôsob života v meste.
Milovníka aut teší, že vozidiel pribúda. „Dnes chce byť každý mobilný, je to pochopiteľné. Teší ma, že po cestách už jazdia väčšinou nové a kvalitné autá. Staré vraky, ktoré ohrozovali bezpečnosť, sa konečne vytrácajú. Iritujú ma však ceny áut, to, že si ich nemôžu kúpiť bežne pracujúci ľudia,“ dodáva pán Jozef.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
