Horolezec zo Spiša zvládol unikátnu hrebeňovku Tatier

Zimný prechod majú za sebou dvaja horolezci. Na snímke vľavo Michal, vpravo Adam.
Zimný prechod majú za sebou dvaja horolezci. Na snímke vľavo Michal, vpravo Adam. (Autor: archív MS)
Sportnet|26. mar 2013 o 00:00

Priblížil sa k hranici svojej fyzickej výkonnosti. Aj to môže povedať horolezec zo Spiša, 26-ročný Michal Sabovčík.

Priblížil sa k hranici svojej fyzickej výkonnosti. Odmenou mu bola obrovská radosť. Aj to môže dnes povedať horolezec zo Spiša, 26-ročný Michal Sabovčík. Spolu so svojím kamarátom z Hlohovca Adamom Kadlečíkom urobili pred pár dňami kompletný zimný prechod hrebeňom celých Tatier bez podpory. Slovenská história datuje len jediný takýto výkon spred 34 rokov.

SPIŠ. Michal sa pri stretnutí s nami ešte len opäť zoznamoval s bežnou realitou. Za pätnásť dní sa totiž ich svet zúžil na Tatry a ich horolezecký cieľ.

Zdolali 82 kilometrov s prevýšením 22 100 metrov. Každý z nich niesol 25 kíl nákladu. Michal schudol sedem kíl, so smiechom hovorí, že po návrate domov sa nevie dojesť.

Vodu mali zo snehu

„Vedeli sme, do čoho ideme, brali sme to s humorom, aj keď nám od začiatku bolo jasné, že to bude poriadna drina. Začali sme traja, kamarát sa však zo zdravotných dôvodov musel vrátiť,“ začína svoje rozprávanie Michal.

Ich trasa sa začala v Hutianskom sedle v Západných Tatrách. Cieľ bol pri horárni v Javorovej doline v Belianskych Tatrách.

Na trasu sa vybrali len s tým, čo si mohli sami odniesť. Jedlo, stany a oblečenie si niesli v batohu.

So svetom komunikovali mobilmi, preto vo výbave nesmela chýbať solárna nabíjačka. To najdôležitejšie – vodu – získavali zo snehu.

„Nemohli sme ju však prevárať, pretože by sme nevystačili s plynom. Vodu sme preto len zohrievali. Mala chuť ako destilovaná voda, preto sme ju museli ochucovať rôznymi šumivými tabletkami,“ opisuje horolezec zo Spiša.

Tvár si celé dni neumývali

Šetriť museli pri zdolávaní trasy aj s jedlom. „Všetko sme mali presne podelené na dva týždne. Najprv sme zjedli domáce sušené klobásy, potom prišla na rad dehydrovaná strava pre horolezcov. Na raňajky sme zvykli jesť ovsené vločky či ryžovú kašu. Cez deň sme si museli vystačiť s troma sladkými tyčinkami. Večeru sme mali takú klasickú, kurča s ryžou alebo cestoviny,“ opisuje Michal ich jedálny lístok.

Pre laika zaujímavo vyznejú aj hygienické návyky v horskom teréne. Napríklad, museli sa vzdať takej prozaickej činnosti ako denné čistenie zubov.

„Termobielizeň a spodnú vrstvu oblečenia sme si celý čas nedali zo seba dole. Tvár sme si vôbec neumývali, pomáhali sme si vlhkými utierkami. Toto prostredie však bolo čisté, stopercentne hygienické,“ vysvetľuje Michal.

Michal sa horolezectvu venuje od svojich 14 rokov. Má už ocenenia strieborná či bronzová karabína.

Hoci už bol v Alpách či Pakistane, zimný prechod hrebeňom Tatier pokladá za najnáročnejší v jeho doterajšej horolezeckej kariére. Jednoducho povedané, bola to poriadna drina.

„Prvé dni, tak to boli hlavne turistické trasy, denne sme prešli asi 14 kilometrov. Potom však prišlo lezenie, podarilo sa nám denne zdolať dva kilometre. Najnáročnejšia bola prvá polovica Vysokých Tatier po Rysy. Išlo o náročný členitý terén, bolo to ťažké lezenie,“ spomína Michal.

Aj sa hádali

Netají, že s kamarátom bojovali aj s ponorkovou chorobou. „Aj sme sa hádali. Stále sme sa však dohodli, poznáme sa vzájomne, vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať. Pravidlá sme si neurčovali, tie akosi sami od seba prišli za pochodu v praxi,“ s úsmevom hovorí horolezec zo Spiša.

Či budú za zimný prechod slovenskí horolezci ocenení zlatou karabínou, to sa ukáže na jeseň, keď o tom bude rozhodovať komisia.

Fakty

Čím bol prechod jedinečný

Prechody celého hlavného hrebeňa masívu Tatier (teda Západných, Vysokých a Belianskych) svoju históriu začali písať po II. svetovej vojne.

Väčšina pokusov sa však najmä spočiatku diala v letných podmienkach, expedičným štýlom vo veľkých skupinách s podpornými skupinami a etapovitým striedaním lezcov.

Prechod celého tatranského hrebeňa sa podaril najskôr v letných podmienkach, prvýkrát v zime v roku 1970, ale s podporou a expedičným štýlom. Trval 32 dní.

Doposiaľ jediný známy úspešný prechod kompletného hrebeňa tatranského masívu v zime, bez prerušenia a materiálnej podpory, sa datoval na zimu 1979, keď sa podaril legendárnému Pavlovi Pochylému, väčšinu trasy sólo.

Jeho pokus po 34 rokoch v zime za podmienok maximálneho lezeckého fair–play (bez materiálnej podpory, prerušenia, vynechávania vrcholov) zopakovali Michal Sabovčík a Adam Kadlečík. Tretí do partie, Gabriel Čmárik, pokus nedokončil. V určitých parametroch bol ich prechod ešte čistejším, než Pochylého premiéra. Oba úspešné prechody trvali po 15 dní.

Podrobnosti o prechode nájdete tu .

maj

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Horolezec zo Spiša zvládol unikátnu hrebeňovku Tatier