Kosturko: Teší ma, keď popri mne napredujú mladí

Jarná časť bude ťažkou skúškou. Ľubovnianci odštartujú zo spodných miest tabuľky.
Jarná časť bude ťažkou skúškou. Ľubovnianci odštartujú zo spodných miest tabuľky. (Autor: Marián Dic)
Sportnet|4. apr 2013 o 00:00

Ku kľúčovým oporám staroľubovnianskych futbalistov patrí defenzívny záložník a terajší kapitán tímu Jozef Kosturko.

Ku kľúčovým oporám staroľubovnianskych futbalistov patrí defenzívny záložník a terajší kapitán tímu Jozef Kosturko. Tento odchovanec klubu má za sebou už bohatšiu futbalovú kariéru, ktorú prežil účinkovaním v niekoľkých kvalitných kluboch nielen doma, ale aj v susednom Poľsku. Po načerpaní určitých futbalových poznatkov sa však do Starej Ľubovne opäť vrátil a pôsobí v nej už nepretržite piaty rok.

STARÁ ĽUBOVŇA. Zaujímalo nás, ako hodnotí nielen svoju doterajšiu aktívnu činnosť v tomto klube, ale i ďalšie očakávania pred nesmierne náročnou jarnou odvetou, v ktorej sa 15. mužstvo tabuľky IV. ligy určite nevyhne záchranárskemu boju v súťaži.

V staroľubovnianskom tíme patríte medzi jednu z najstabilnejších opôr. Ako túto skutočnosť osobne pociťujete?

„Veľký rozdiel v tom nevidím, pretože či som to ja alebo ostatní moji spoluhráči, v každom zápase sa snažíme ísť všetci naplno. S chlapcami sa už navzájom dlhšiu dobu poznám, čo je z môjho pohľadu pre mužstvo určite zaväzujúce. Na druhej strane je tu však viacero mladých perspektívnych futbalistov, ktorí neustále potrebujú v priateľskom duchu pomôcť. Navyše sa snažíme stále vytvárať kvalitnú kolektívnu partiu, aby to správne fungovalo nielen v kabíne, ale aj na ihrisku.“

Dôležitú zodpovednosť v kádri potvrdzuje aj vaša úloha kapitána. Čo to pre vás v kolektíve znamená?

„V mužstve patrím k jedným z najdlhšie pôsobiacich hráčov aj vekovo a je to pre mňa určite zaväzujúca funkcia. Momentálne si to užívam, a keďže futbal v tejto lige sa už nehrá pod veľkým tlakom, celková atmosféra je uvoľnenejšia. Musím však pripomenúť, že zodpovednosť kapitána v tomto tíme je veľká, pretože je tu množstvo mladých, talentovaných hráčov. Tí odo mňa očakávajú v určitých momentoch či už poradiť, alebo trošku povzbudiť, čo je výzvou. Nie je to ale jednoduché, lebo ak príde do seniorského tímu nejaký mladý dorastenec a má sa čím skôr zapojiť do mužstva, vždy sa ho snažím správne podržať.“

Ako by ste zhodnotili nedávno ukončenú zimnú prípravu vo vašom mužstve?

„Tohtoročná zimná príprava bola určite ťažká. Vo veľkom rozsahu sa pod to podpísali nepriaznivé poveternostné podmienky, lebo počas fyzickej prípravy sa brodiť v snehu v okolitom teréne nie je nič príjemné. Veľká škoda, že nemáme k dispozícii umelú trávu, lebo už jeden čas to bolo trošku monotónne. Zo strany trénera to však bolo vymyslené veľmi dobre, pretože okrem posilňovne a plavárne sme dvakrát do týždňa odohrali prípravné stretnutia na umelých trávnikoch v okolitých kluboch. To bolo pre hráčov veľmi dôležité a postupom času sa im vrátila chuť do futbalu. Mrzia ma však nešťastné zranenia niektorých kľúčových hráčov ako sú Drobňák, Krajňák, Vresilovič a Mariančík. Dúfam ale, že počas odvetnej časti sa všetci postupne zapoja do súťažného boja. Napriek tomu treba dodať, že príchodom určitých hráčov počas zimnej prestávky sa káder výrazne posilnil a pri výpadku jedného až dvoch hráčov by sme to mali zaplátať.“

Momentálne stojíte so spoluhráčmi pred nesmierne náročnou jarnou odvetou. Na aké činitele bude podľa vás potrebné klásť najhlavnejšiu pozornosť, aby sa mužstvo pomerne rýchlo vyhlo vážnejším záchranárskym prácam?

„V prvom rade bude pre nás najdôležitejší úvod odvety. Hlavné je, aby sme zachytili už prvé majstrovské zápasy, budeme sa snažiť ísť do týchto duelov v plnom nasadení. Jednou z rozhodujúcich fáz bude už najbližší domáci zápas so Svidníkom, ktorý jednoznačne chceme vyhrať. Základným činiteľom, ktorý by mal priaznivo ovplyvniť náš záchranársky boj, je predovšetkým návrat Mariančíka z Plavnice. Ten by mal vystužiť útočnú formáciu, pretože ide o hráča, ktorý dokáže presne zakončiť a správne podržať loptu v pokutovom území. Prínosom je aj príchod Štefaňáka zo Spišskej Novej Vsi, ktorý by mal našej hre dať trošku inú tvár. Ide v podstate o hráča, ktorý dokáže vykúzliť ideálnu finálnu prihrávku pre svojich spoluhráčov. Ďalšou novou oporou je Pekár, ktorý by mal vniesť do zadných radov väčšiu pohodu. Pevne verím, že najmä v domácich meraniach síl budeme naplno úspešní. Keďže určite nikto z nás nechce, aby sme sa neskoršie dostali do akýchsi vážnejších problémov, na vlastnej pôde nesmieme zaváhať. Som presvedčený, že doma si stále budeme veriť, tak ako to bolo v jesennej časti. Na dobre pripravenom ihrisku sme vždy dokázali potrápiť aj kvalitnejšie celky. Znamená to, že naša sila by sa mala naplno prejaviť v domácom prostredí. Dúfam, že sa nám to podarí zúročiť a súťaž dotiahneme do vydareného konca.“

Ste v súčasnosti s vytvorenými podmienkami klubu maximálne spokojný?

„Musím poznamenať, že tak ako každý iný hráč aj ja si dokážem predstaviť pôsobenie v klube, kde sú podmienky lepšie. Výhodou pre nás hráčov je, že do klubu prišiel tajomník Anton Karniš, ktorý dal futbalu novší impulz. V šatni pri tom došlo k vyššej disciplíne a v dôležitých záležitostiach nastal poriadok. Chlapci to zavčasu pochopili a mužstvo začína naberať tú pravú hernú tvár, ktorú by zároveň potrebovalo aj na záchranu v súťaži. Na druhej strane žiaľbohu situácia je v celej spoločnosti na Slovensku neľahká a financií je všade málo. Napriek tomu si myslím, že klub a mesto sa nám snažia pomôcť v rámci svojich možností. Máme tu veľmi pekný športový areál a hraciu plochu, no jediné, čo nám tu určite chýba, je umelý trávnik, ktorý už bol prisľúbený v minulosti.“

Pod ľubovnianskym hradom pôsobíte pri koženej už pomerne dlhý čas. Čím vás osobne toto účinkovanie najviac napĺňa a čo si osobne od toho v blízkej budúcnosti ešte sľubujete?

„V prvom rade treba zdôrazniť, že pri futbale v Starej Ľubovni som zažil množstvo pekných chvíľ. Navyše som tu spoznal veľa príjemných ľudí, kamarátov a s niektorými udržiavam kontakty až do dnes. Určite by som si veľmi prial čo najdlhšie ešte hrať a keď mi umožnia nejaké pracovné príležitosti, potešilo by ma aj účinkovanie v tomto regióne. Futbal ma stále dostatočne napĺňa a taktiež ma teší, ak popri mne napredujú aj vekovo mladší spoluhráči. Svojím futbalovým rastom zároveň dávajú za pravdu, že pod ľubovnianskym hradom vyrastá viacero šikovných hráčov.“

Je pre vás MFK Stará Ľubovňa vrcholom vo vašej futbalovej kariére?

„Napriek tomu, že väčšinu svojho času pri futbale som strávil v Starej Ľubovni, moje ambície sú vyššie. Keďže počas doterajšej kariéry som sa naplno venoval aj štúdiu, o zmene pôsobiska sa akosi hovoriť nedalo. V prvom rade bolo mojou povinnosťou dokončiť školu a až potom vrhnúť svoju pozornosť viac k futbalu. Nevylučujem však prechod do iného klubu, lebo ak by bola možnosť, určite by som ju využil. Hoci k ničomu doposiaľ nedošlo, stále dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nejaká príležitosť naskytne.“

Počas účinkovania doma u goralov ste už dozaista zažili dostatočne veľké vzostupy a pády nielen pri mužstve, ale i pri futbale v tomto meste. Čo sa podľa vás na týchto neobvyklých zmenách v najväčšom rozsahu podpísalo?

„Či už išlo o vrchol alebo pád, vždy sme sa presvedčili o vnútornej sile mužstva a klubu, pretože i napriek sprevádzajúcim problémom sa dokázalo mužstvo hlavne v III. lige pred hrozbou vypadnutia stmeliť a vytvorila sa správna partia hráčov. Najviac sa to potvrdilo asi pred troma rokmi po príchode trénera Petráňa, pod ktorým sme účinkovali s dlhodobo zohratým tímom ešte v III. lige. Vlani, keď vekovo mladé mužstvo zažilo nepríjemný pád zostupom do IV. ligy sa futbal síce ocitol na dne rieky, no netrvalo dlho, aby sa v nej naučil plávať. Jesenná časť súťaže nám totiž ukázala, že mladí chlapci v mužstve sú herne vyzretejší. Aj keď postavenie v tabuľke to nepotvrdzuje, skutočnosť je taká, že odohrali sme viacero nešťastných stretnutí, kde nám body takpovediac ušli iba pomedzi prsty. Tieto straty sa pritom podpisovali na psychickej labilite a hernej pohode, ktorá zvykla chýbať v rozhodujúcich chvíľach predovšetkým na ihriskách súperov. Doma sa nám na kvalitne upravenom trávniku naopak hralo oveľa ľahšie a dokázali sme tu vždy potrápiť aj lepšie celky. Som ale presvedčený, že i napriek vzniknutým starostiam prvé ovocie sa už pomaly začína ukazovať a požadovanej úrody sa podľa mňa môžeme dočkať v priebehu budúceho roka. Základným kameňom k dosiahnutiu cieľa je však povinnosť neustále zapájať mladých odchovancov do futbalového kolotoča, aby dokázali naberať potrebný dostatok hráčskych skúseností.“

Staroľubovniansky tím je dlhodobo známy nielen jeho vekovým omladzovaním, ale aj veľmi častou zmenou kormidelníkov. Čo si o tom osobne myslíte a ako by ste zhodnotili terajší koučing staronového odborníka na trénerskej stoličke Petra Drobňáka?

„Jedným z hlavných dôvodov týchto zmien je skutočnosť, že v tejto súťaži ťažko nájsť trénera, ktorému by klub dokázal vhodne skĺbiť jeho pracovné povinnosti s koučingom, pretože tu nejde o profesionálny chlebíček. Myslím si preto, že súčasný tréner Peter Drobňák je tou správnou alternatívou, ktorá vyhovuje nielen klubu, ale, samozrejme, aj kolektívu. Je to vlastne ostrieľaný kouč, ktorý pri ľubovnianskom futbale pôsobil už veľmi dlho a pozná nielen klubových a mestských funkcionárov, ale taktiež i tunajšie pomery v regióne. Navyše k futbalu sa vrátil v neľahkej situácii, keď práve počas jesene bolo potrebné káder čo najlepšie stabilizovať. Z tohto vyplýva, že v dôležitých veciach si dokáže vydobyť požadované podmienky, ktoré sa týkajú či už tréningového procesu, ale aj regenerácie a ostatných záležitostí. Ide v podstate o trénera, ktorého prácu si všetci hráči vážia a zároveň si počas nej vytvoril požadovaný rešpekt. Každý z futbalistov sa totiž cíti istejšie, keď vie, že nad ním niekto stále je, kto ho dokáže v tú pravú chvíľu potiahnuť a usmerniť.“

Čo je vo vašom prípade najhlavnejším mottom hráča, ktorý chce napredovať?

„Keďže mám už 26 rokov a som ženatý, tak v mojom prípade sa o nejakých perspektívach nedá veľa hovoriť. Na druhej strane však chcem na sebe ešte tvrdo popracovať, aby som dokázal pomôcť v čo najväčšom rozsahu mužstvu v tých ťažkých situáciách. Nechcem to brať na ľahkú váhu, aby sa to akosi negatívne nezviezlo a ľudia potom tvrdili, že sa iba prechádzam po ihrisku.“

Dokáže vás táto najpopulárnejšia kolektívna hra počas života napĺňať tak, ako si stále želáte a očakávate?

„Futbalu sa venujem už od 12 rokov a táto kolektívna hra ma dostatočne napĺňa. Navyše sa dokážem pri nej skvele odreagovať a v určitých fázach je pre mňa relaxom. Momentálne si tento šport aj užívam a vidím to už ako akési odľahčenie. Jednoznačne je dobrým pocitom ešte stále pôsobiť v kolektíve s kamarátmi a mladšími chlapcami. V tíme je pri tom kopec priaznivej nálady, popri ktorej dokážem zažiť radostné chvíle. Uvedomujem si, že futbal je tvrdou prácou a pre ten staroľubovniansky musím stále robiť skvelú reklamu a hrať ho tak, aby som neurobil hanbu sám sebe.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Kosturko: Teší ma, keď popri mne napredujú mladí