Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Povesti o tatranských štítoch, dolinách, plesách a jaskyniach zozbieral a zaznamenal Alfréd Grosz, potomok spišských Nemcov žijúcich v Kežmarku. Jeho knihu pod názvom Povesti spod Tatier uviedol do života Tatranský okrášľovací spolok (TOS) spoločne s vydavateľstvom Marenčin PT na pôde Evanjelického lýcea v Kežmarku, kde Alfréd Grosz pôsobil ako pedagóg.
KEŽMAROK. V Groszových povestiach ožívajú kameňe aj vrchy, čarujú a zaklínajú dobré i zlé rozprávkové bytosti.
Povesti tradované z generácie na generáciu zozbieral kežmarský učiteľ, horolezec, horský záchranár a milovník Vysokých Tatier Alfréd Grosz z viacerých historických zdrojov z oblasti Spiša, územia Slovenska aj zahraničia.
Knihou si pripomenuli 40. výročie úmrtia velikána
Kežmarský rodák zomrel vo veku nedožitých 88. narodenín 1. marca 1973. Jeho publikáciu z iniciatívy TOS vydalo vydavateľstvo Marenčin PT.
„V stanovách máme, ako nástupca tradície Uhorského karpatského spolku aj vydávanie kultúrnych a odborných publikácií o Tatrách. Keďže som rodený Kežmarčan a poznal som dielo Alfréda Grosza, navrhol som po debate práve jeho zbierku povestí určenú hlavne deťom,“ ozrejmil Patrik Kolesár z TOS.
Kežmarská historička Nora Baráthová označila dielo za najväčšiu zbierku povestí z celého územia Tatier. Knihu pokrstili vodou z Kežmarskej Bielej vody z Vysokých Tatier.
Priamo na krste knihy na svojho učiteľa spomínali viaceré známe tatranské osobnosti, ako aj žijúci študenti bývalého nemeckého gymnázia.
Lyžiarsky činovník Ladislav Harvan sa tak stal krstným otcom novej knihy povestí. Zbierka povestí nemá byť poslednou knižnou aktivitou z dielne TOS.
V dohľadnom čase spolok plánuje aj osadenie pamätnej tabule venovanej Alfrédovi Groszovi v oblasti Kežmarskej Bielej vody.
Tatry miloval z celého srdca
Podľa Patrika Kolesára je vydanie povestí splatením dlhu voči celoživotnému dielu tohto velikána.
„Patril medzi veľkých milovníkov Tatier. Bol aj vynikajúcim fotografom a pri vzniku cestovnej kancelárie Čedok venoval kompletnú zbierku fotografií Tatier, aby mohli tieto veľhory propagovať po celom svete,“ poukázal na málo známe skutočnosti z jeho života.
Počas svojho života prežil aj dve svetové vojny. „Počas 2. svetovej vojny dokonca ukrýval partizánov, čím preukázal, že nepodliehal nacionalistickým náladám,“ dodal.
Groszovu zbierku povestí vydali bez jeho vedomia v roku 1971 v Nemecku jeho bývalí žiaci. Za toto vydanie sa vtedy Alfréd Grosz dostal do konfrontácie s komunistickou mocou v Československu.
„Kniha rozpráva krásne rozprávky a povesti z tatranského prostredia. Príbehy o vrcholoch, škriatkoch a fantastických bytostiach vrátia čitateľa do časov detstva,“ uviedol pri krste knihy vydavateľ Albert Marenčin.
Kniha Povesti spod Tatier na 186 stranách prináša 66 povestí z Tatier a podhoria. Publikácia vyšla v náklade 2-tisíc kusov. Dostupná by mala byť v kníhkupectvách po celom Slovensku.
Fakty
Alfréd Grosz (1885–1973) bol profesor nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku, prírodovedec, spisovateľ, dobrovoľný hasič, športovec, horský záchranár, horolezec a milovník Vysokých Tatier. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a geografie.
V I. svetovej vojne bojoval na talianskom fronte. Po vojne učil v nemeckom a od r. 1927 aj v slovenskom gymnáziu. Po II. svetovej vojne učil v gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku.
Od malička navštevoval Tatry, pracoval v Karpatskom spolku, Tatranskom spolku. Do horolezeckej kroniky sa zapísal 119 prvovýstupmi a 8 novými prechodmi v zimných podmienkach. Jeho najobľúbenejšou bola dolina Bieleho plesa.
Po ňom, ako jedinom Kežmarčanovi, je pomenovaný aj žľab a pilier v severovýchodnej stene Slavkovského štítu. V tzv. Groszovom žľabe urobil prvovýstup Grosz spolu s Jurajom Lingschom 14. augusta 1924. Často chodil do Tatier so svojimi študentmi, pre ktorých sám zakúpil 10 kompletných horolezeckých a 10 lyžiarskych výstrojov.
mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
