Z maratónu v americkom Bostone, kde vybuchli bomby, sa vrátil bežec Ladislav Šimko z Podolínca. Priblížil nám atmosféru pretekov, ale i nálady po explózii.
STARÁ ĽUBOVŇA. Samotný výbuch našťastie Šimko nezažil. Do cieľa dobehol necelých 40 minút pred výbuchom. V cieli ho už čakal Slovák žijúci v Amerike Jozef Nagy, ktorý mu pomohol s ubytovaním. Keď nastala explózia, obaja už na mieste neboli.
Na najväčší a najslávnejší maratón sa Šimko kvalifikoval časom. Organizátori totiž na základe prihlášok prizývajú zväčša tých najlepších. Náš bežec bol v skupine pretekárov nad 50 rokov.
O hroznom nešťastí sa dozvedel až z televízie. „Toto my, športovci, neovplyvníme, teroristický útok sa nedá predpokladať. Osobne si myslím, že nebol zameraný na športovcov. Tým, ktorí to urobili, je podľa mňa jedno, či ide o športové podujatie,“ povedal.
Veľvyslanec zisťoval, či sú v poriadku
Po výbuchu kontaktovalo desiatich štartujúcich zo Slovenska aj naše veľvyslanectvo.
„Zisťovali, či sme v poriadku. Hovoril s nami veľvyslanec i ďalšia pracovníčka,“ poznamenal L. Šimko.
Podľa neho sa nešťastie Američanov dotklo. Organizátori i mnohí pretekári sú však odhodlaní nevzdať sa a na preteky prísť aj o rok.
Šimko nevylúčil, že by si slávny maratón v Bostone ešte vyskúšal.
„Organizácia bola stopercentná. Fantastická bola aj atmosféra, ľudia lemovali trať, povzbudzovali, tlieskali, podávali občerstvenie.“
V Amerike bežal aj prvý maratón
Pred odletom boli v Bostone prísnejšie kontroly. Podľa Šimka bolo hlavne v uliciach viac policajtov. S ťažkosťami na letisku v Bostone sa však nestretol. Letel do Frankfurtu a potom do Krakova.
Šimko doteraz zabehol deväť maratónov, vrátane Bostonského. Aj svoj premiérový v roku 2000 absolvoval za oceánom – v New Yorku.
Zväčša sa však orientuje na polmaratóny. Napríklad na známom podujatí v Košiciach má za sebou už 19 ročníkov.
Okrem pretekania je Šimko aj organizátorom bežeckých pretekov. Stál napríklad pri zrode Višegrádskeho maratónu a obnovení Malého pieninského maratónu.