Korzár logo Korzár Spiš
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Batizovce rastú aj vďaka výhľadu na Tatry a cenám pozemkov

Návštevníci Batizoviec i umelci maľujúci tatranské panorámy tvrdia, že z tejto obce je najkrajší výhľad na Tatry.

(Zdroj: TASR/Oliver Ondráš)

BATIZOVCE. Podtatranská obec Batizovce v Popradskom okrese rozprestierajúca sa na južnom úpätí Vysokých Tatier je charakteristická výhľadom na panorámu slovenských veľhôr.

"Tým, že poloha Batizoviec je taká aká je, že sme vlastne prístupová cesta do Tatier, tak najkrajší výhľad na ne je práve z našej obce. To potvrdili nielen mnohí návštevníci, ale aj umelci. Veľa obrazov Tatier totiž vzniká z lúk, ktoré sú nad Batizovcami, resp. medzi Gerlachovom a Batizovcami, pretože tam je krásne rozvinutá panoráma Tatier," upozornil starosta obce Ivan Čičmanec.

V súčasnosti má približne 2300 obyvateľov. Za posledných desať rokov tu stúpol počet obyvateľov o približne 300. Je predpoklad, že ľudí bude ešte pribúdať, keďže je v obci všetko pripravené na výstavbu 64 nových domov.

Batizovce nestarnú

Starosta Ivan Čičmanec vidí príčiny nárastu obyvateľov tom, že do dediny sa začínajú vracať rodáci, ale aj potomkovia rodákov. Stavajú si nové domy alebo opravujú a nadstavujú staré. Starostu teší najmä fakt, že sa sem sťahujú mladé rodiny s deťmi.

"Naša obec tým, že vytvára podmienky na ďalšiu výstavbu a opravu starých domov, vlastne nestarne, vekový priemer sa nám drží na rozumnej úrovni. Dôkazom je fakt, že v našej škôlke máme v súčasnosti 59 detí," konštatoval starosta.

Rozvoju obce podľa neho prospieva aj príprava lokality zvanej Pánske záhrady, kde by malo vzniknúť ďalších 64 domov. Tá sa nachádza pri vstupe do obce, v smere zo Svitu, na pravej strane.

"Sú tam hotové inžinierske siete, čiže príprava na výstavbu je hotová. Predpokladáme, že keď sa postavia domy na všetkých ponúkaných pozemkoch, tak by sa počet obyvateľov mohol zvýšiť o ďalších 360," dodal Čičmanec.

Obec je zaujímavá aj z pohľadu realitného trhu

Majiteľ realitnej kancelárie RK 38 Miroslav Antoška z Popradu tvrdí, že výhodami tohto územia je pomerne jednoduchá dostupnosť do dvoch miest, do Svitu je to z Batizoviec dva kilometre, do Popradu 11 kilometrov, kde je vcelku dobrá zamestnanosť.

V obci pribúdajú nové ulice.

"Ďalšou výhodou je nesporne blízka poloha Batizoviec k Vysokým Tatrám a krásny výhľad na hory. Bývanie na dedine je oproti bývaniu v meste výhodnejšie pre obyvateľov, ktorí uprednostňujú pokojnejšie prostredie, bez mestského ruchu, je tu možnosť pestovania v záhradke pri dome a pod.," dodal Antoška.

Ceny pozemkov sa v obci podľa neho pohybujú od 50 do 80 eur za meter štvorcový. Lacnejšie pozemky sa nachádzajú bližšie k diaľnici či inej ceste, kde môže byť väčší hluk, naopak, drahšie tam, kde je pokoj a výhľad na Tatry.

"Z pohľadu ceny je výhodnejšie kúpiť si starý dom a ten prerobiť, avšak tam už je vlastník limitovaný nosnými priečkami toho domu. V prípade, že si kúpi holý pozemok, je tam výhoda, že si dom prispôsobí svojim predstavám, to je však už drahšia záležitosť," uzavrel Antoška.

Manželia zachraňujú batizovské tradície

Hoci do Batizoviec sa sťahujú obyvatelia zo širokého okolia, tunajší rodáci dbajú o uchovávanie tradícií. Obec je známa veľkonočnými vajíčkami. O to, aby sa na zvyky predkov nezabudlo, sa snažia manželia Pastrnákovci.

Milan Pastrnák je posledným obyvateľom, ktorý vyškrabáva veľkonočné vajíčka tradičným batizovským spôsobom.

"Batizovské vajíčka sú výnimočné tým, že na každom musí byť srdce, v ktorom je odkaz pre kúpača. Či už je to otec, manžel, frajer, syn či krstné decko," vysvetlil Pastrnák.

Toto veľkonočné vajíčko malo podľa neho svoju funkciu a tradícia jeho vyškrabávania má už okolo 200 rokov. Milan Pastrnák sa to naučil od svojej starej mamy, ktorú to naučila zas jej stará mama.

"Ja to učím svojho desaťročného vnuka Gabka, vie to už robiť tak, aby mu neprasklo vajíčko, vie urobiť už aj srdce, ornamenty, snaží sa. Ja ho beriem všade so sebou, kde túto našu tradíciu predvádzame," dodal.

Kraslicu urobil aj z bocianieho vajca

Vajíčko sa vyškrabávalo trojhranným pilníkom zaostreným do špica. Dnes to už miestni robia napr. menšou brúskou, čo však podľa Pastrnáka nie je originálne. Niekedy sa vajíčko uvarilo natvrdo a potom sa farbilo, neskôr však mohlo prasknúť, keď sa zle uvarilo a smrdelo.

Dnes sa ornamenty vyškrabávajú na prázdne vajíčko, Pastrnák väčšinou používa husacie vajcia, ktoré sú stále biele. Medzi raritné vajíčka, ktoré sa mu podarilo vyškrabať, zaradil napr. bocianie, ktoré vypadlo z hniezda.

Pastrnákova manželka Oľga sa zase venuje záchrane starých batizovských krojov. Doma ich majú niekoľko desiatok, sú tu aj také, ktoré už ľudia chceli vyhodiť, niektoré zdedila a zopár jej miestni podarovali.

Milan a Jarmila Pastrnákovci v tradičných krojoch.Foto k článku: TASR / Oliver Ondráš

"Batizovský kroj je pestrý, má krásne živé farby, na každý čas je iný. Sú sviatočné kroje, kostolné, smútočné, svadobné, pracovné a pod. Súčasťou kroja boli aj rôzne šatky, ozdoby na hlavu, či mašle," priblížila Pastrnáková, ktorú obnova starých batizovských krojov veľmi baví aj napriek tomu, že pochádza zo Štrby.

Nehanbí sa obliecť si kroj

Venuje sa tomu už dlhé roky a svoju záľubu prenáša aj na svoje dcéry. Veľmi ju však mrzí, že miestne ženy sa už nechcú do krojov obliekať a tvrdia, že v nich nie sú také pekné.

"Naše staré mamy sa vždy obliekli do kroja, či boli pekné, alebo nie. Som už asi jedna z posledných, ktorá sa do kroja oblečiem, aj keď som už staršia," konštatovala Pastrnáková.

Teší ju však fakt, že k tradíciám začínajú "privoniavať" mladíľudia. Spoločne s manželom každoročne organizujú tradičnú kúdeľnú izbu. Ide o podujatie plné piesní, tancov, pohybu, ľudskej vravy, pohostinstva a stretnutí.

"Pritiahli sme sem dosť veľa mladých ľudí, obliekli sme ich do krojov a zapáčilo sa im to. Naučili sa dokonca priasť, čo doteraz nikdy nerobili. Toto ma veľmi teší, že tu s manželom po nás niečo zostane," uzavrela Pastrnáková.

Zaujímavosti o Batizovciach

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1264, pričom miestny rímskokatolícky kostol bol postavený ešte o čosi skôr. Obec v 16. storočí vlastnila rodina Mariássyovcov, ktorá sa zaslúžila aj o najväčší rozmach dediny.

Obyvatelia sa tu v minulosti zaoberali najmä poľnohospodárstvom, lesnými prácami, pálením uhlia, chytaním pstruhov, hrnčiarstvom, výrobou maľovaných truhiel či tkaním ľanového plátna.

Za najhoršie obdobie v obci považujú roky 1889 a 1890, kedy tu vlna požiarov zničila 80 hospodárskych budov a 24 domov.

Miestni obyvatelia sú hrdí aj na svoje tradície, ktoré sa usilujú prostredníctvom rôznych kultúrnych aktivít prezentovať. Ročne sa tu koná približne 20 rôznorodých podujatí, pričom medzi najznámejšie patrí veľkonočná akcia Gúľaj sa vajíčko na kvetnú nedeľu.

Na sviatok Troch kráľov zase miestni zástupcovia Matice slovenskej organizujú Kúdelnú izbu a novým podujatím je od minulého roka aj júnová súťaž vo varení tradičných piroh. Stále živou tradíciou je aj chodenie so straškom vždy na posledný fašiang.

Medzi najznámejšie historické pamiatky tu patrí rímskokatolícky kostol všetkých svätých z prvej polovice 13. storočia. V roku 1967 boli v interiéri tohto kostola objavené aj neskororománske fresky. Kostol bol barokizovaný v rokoch 1764 až 1767, hlavný ambitový rokokový oltár Panny Márie a bočný oltár sv. Jozefa a sv. Dizmasa pochádzajú z roku 1776.

Ďalšou pamiatkou je zrekonštruovaný barokový kaštieľ, ktorý je bývalým sídlom rodiny Mariássyovcov. Postaviť ho dal v roku 1756 František Mariássy so svojou manželkou, začiatkom 20. storočia ho však rodina predala.

Koncom 60-tych rokov minulého storočia sa tu postupne začala písať história sociálnej starostlivosti, dnes kaštieľ ako aj hospodárska budova slúži pre Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami.

V okolí obce je veľké množstvo cyklotrás, ktoré občania využívajú najmä v teplejších mesiacoch, v zime sa zase menia na trate pre bežeckých lyžiarov.

Pri príležitosti oslavy dňa detí sa koná Júnová cykloparáda. Tradičný je aj spoločný výstup Batizovčanov na Batizovské pleso vo Vysokých Tatrách.

tasr

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 011
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 770
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 444
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 292
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 853
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 797
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 287
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 204
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 074
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 944
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

10 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop