Prínosom sú pre nich síce nenávratné peniaze z európskych fondov, na spolufinancovanie si však už peniaze zvyknú požičiavať. Väčšinou je to päť percent z celkových nákladov.
SPIŠ. Spišské mestá tak za skombinovaný balík peňazí – úver a dotácia z eurofondov – modernizujú, napríklad, námestia či miestne základné školy.
Zákon dovoľuje samosprávam zadlžiť sa do výšky 60 percent bežných príjmov za uplynulý rok.
Požičali si na cyklochodník
Najviac dlhov za ostatné roky má, napríklad, mesto Levoča. Vlani sa celkový dlh vyšplhal sa sumu 2,5 milióna eur. V percentách je Levoča zadlžená na úrovni 27,34.
Od roku 2008 je to najvyššia úverová zaťaženosť mesta. Pre porovnanie, vtedy to bolo len 12,56 percenta.
Levočania čerpali hlavne peniaze na spolufinancovanie projektov, ktoré im preplácala Európska únia. Mohli tak v meste zrekonštruovať väčšinu škôl, vybudovať hnedú priemyselnú zónu, či rekultivovať miestnu skládku.
Okrem toho požičali si aj na kofinancovanie projektu – rekonštrukcia prvej etapy námestia. „Ročne minieme na splátky viac ako 122-tisíc eur,“ vysvetlil primátor mesta Miroslav Vilkovský (Smer).
Opozičný poslanec Miroslav Čurilla (SDKÚ ) kritizoval skutočnosť, že mesto v minulosti čerpalo pôžičku na stavbu cyklochodníka.
Mesto ešte v slovenských korunách na stavbu potrebovalo 4,5 milióna korún. V Levoči žije 14 533 obyvateľov.
Most postavili za požičané peniaze
Mesto Spišská Nová Ves má, naopak, za ostatné obdobie najnižšiu úverovú zaťaženosť. Vlani to bolo 12,4 percenta. V roku 2011 to však bolo 33,4 percenta a v roku 2010 dokonca až 37,9 percenta.
„Výška úverov k 31. marcu tohto roka je viac ako 4, 5 milióna eur. V tom je započítaný aj úver prijatý zo Štátneho fondu rozvoja bývania a krátkodobý úver na spolufinancovanie europrojektov. Priemerná mesačná splátka istiny je 62 900 eur. Úvery boli prijaté na investičnú výstavbu v priemyselnom parku, rekonštrukciu bytového domu Panoráma, zateplenie bytových domov Levočská ulica a Fabiniho ulica, rekonštrukcia námestia Letná ulica, výstavba mosta na Matuškovej ulici. Na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie základných škôl a Multicentra bol prijatý krátkodobý bankový úver v roku 2010. Tieto akcie boli financované z prostriedkov štátneho rozpočtu a z europrojektov,“ informovala nás Edita Sýkorová z mestského úradu. V Spišskej Novej Vsi žije 37 200 ľudí.
Preplatili staré úvery
Krompachy, podobne ako Levoča, sa tiež zadlžujú pomerne rýchlo. Vlani bola ich úverová zaťaženosť na úrovni 22,28 percenta. V roku 2008 to bolo len 6,35 percenta.
„Aktuálna úverová zadlženosť k 31. marcu 2013 viac ako 996-tisíc eur. V prípade Štátneho fondu rozvoja bývania je tu suma vyššia ako 1,6 milióna eur. Mesto čerpalo úvery na investičné programy mesta a na prefinancovanie starých úverov,“ uviedla primátorka mesta Iveta Rušinová (nez.).
Ročné splácanie istiny v Krompachoch predstavuje takmer 89-tisíc eur. V Krompachoch evidujú 8 685 obyvateľov.
Blížia sa k hranici
Ani malé mesto Spišské Vlachy nezaostáva v čerpaní úverov. Jeho úverová zaťaženosť je najvyššia v regióne. Vlani bola na úrovni 46 percent. Požičané mali viac ako 2 milióny eur. Do konca tohto roka chcú dokonca zvýšiť toto číslo na 50,4 percenta. Priblížia sa tak ku hranici, ktorú dovoľuje zákon.
„Prijatie úverov súvisí predovšetkým s investičnými akciami v meste. Ide o rekonštrukciu námestia, revitalizáciu okolia kruhovej križovatky, kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd či bytovú výstavbu,“ uviedol zástupca primátora Michal Kiššák (Smer).
Podobne ako ostatné mestá, aj Vlachy požičané peniaze využili na spolufinancovanie projektov. V meste žije 3 647 obyvateľov.
Najmenej dlhov
Spišské Podhradie má zo spomínaných samospráv najmenej dlhov.
K poslednému dňu vlaňajšieho roka to bolo viac ako 187-tisíc eur. Ide o úverovú zaťaženosť vo výške 5,61 percenta. Ročne minuli na splátky viac ako 5 700 eur.
Peniaze využili hlavne na rekonštrukciu miestnych nehnuteľností. V meste žije 3 977 ľudí.
Na bežné opravy by si nemali požičiavať
Bankový analytik Róbert Prega hovorí, že úvery by mali mestá a obce čerpať na investičné akcie, ktoré znamenajú návratnosť v podobe ušetrených peňazí či vytvorenia pracovných miest alebo príchodu investorov.
„Na bežné opravy by mali využívať peniaze v bežných príjmoch,“ uviedol Prega.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
