Parcely pod Tatrami síce stále patria bezdomovkyni, o dedičstvo sa však hlási ďalšie príbuzenstvo. Spor o miliónové pozemky pri Veľkom Slavkove sa po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove vracia znova do Popradu.
POPRAD/VEĽKÝ SLAVKOV. Sedemdesiatosemročná bezdomovkyňa Júlia sa pred piatimi rokmi stala z večera do rána milionárkou.
Pričinil sa o to vtedajší starosta obce Veľký Slavkov, ktorý pomocou nového katastrálneho programu objavil za dedinou približne 200–hektárový nevysporiadaný pozemok.
Ten patril jej otcovi Jánovi, pozemky tam mala dediť spoločne so svojím pokrvným bratom Pavlom. Po vzájomnej dohode súrodencov mala pozemky dediť Júlia a brata z majetku vyplatiť.
Len čo sa prípad zmedializoval, začali sa o dedičstvo hlásiť noví príbuzní. Podstatou celého sporu o pozemky je žaloba potomkov údajného ďalšieho brata popradskej bezdomovkyne.
Tí sa domáhajú svojich práv a podielu na majetku. Zatiaľ je ale výhradnou vlastníčkou podľa výpisu z katastra starenka s tuláckou minulosťou.
Hlavným dôvodom, prečo sa bude musieť pani Júlia s jej novou rodinou podeliť, je to, že po smrti jej otca Jána ešte v roku 1969 pozvali nevlastného súrodenca k dedičskému konaniu.
Vtedy jeho dedičské nároky nik nespochybnil. Pri delení objaveného dedičstva ho tak už obísť nemôžu.
Rozhodnutie popradského súdu krajský zrušil
Vlečúci sa spor o lukratívne pozemky pod Tatrami popradský súd svojím verdiktom rozsekol priznaním časti majetku novonájdeným príbuzným, ale kauza sa mu znova vracia na stôl.
Tentoraz odvolací Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu v Poprade "pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia".
„Súd prvého stupňa neobstaral v konaní potrebné zistenia a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa so skutočnosťami tvrdenými účastníkmi, ktoré sú relevantné pre posudzovanie ochrany oprávneného dediča,“ uviedol k verdiktu prešovského súdu jeho hovorca Michal Drimák.
Odvolací súd, jednoducho povedané, nemohol zistiť, prečo popradský súd rozhodol tak, ako rozhodol.
„V novom rozhodnutí súd vyhodnotí, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými dôkazmi sa riadil,“ dodal k novému pojednávaniu, ktoré bude v Poprade.
K nedostatočne odôvodneným rozsudkom dochádza výnimočne
Na to, ako môže okresný súd kvalifikovane rozhodovať, ak podľa vyššej inštancie vydáva nepreskúmateľné rozhodnutia, sme sa pýtali Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
„Výnimočne sa môže stať, že je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené,“ priznáva jeho hovorkyňa Jana Zlatohlávková.
Pre nápravu takýchto prípadov pozná Občiansky súdny poriadok opravné prostriedky. V prípade pochybení tak sudcom hrozí disciplinárne konanie.
„V krajnom prípade, ak by išlo o svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom a týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, išlo by o závažné disciplinárne previnenie,“ uzavrela.
Fakty
Podľa Občianskeho súdneho poriadku súd v odôvodnení svojho rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania.
Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. „Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé,“ konštatovala Zlatohlávková.
„V prípade, že odôvodnenie nespĺňa uvedené kritériá, môže to byť dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacím súdom a vrátenie veci prvostupňovému súdu,“ doplnila.
Preskúmať rozsudok vrátane jeho odôvodnenia však môže iba súd (v tomto prípade Krajský súd v Prešove) pri uplatňovaní opravných prostriedkov účastníkmi konania, a nie ministerstvo spravodlivosti.
mn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
