Rok a pol, 3-tisíc kilometrov od domova, v rámci monitorovacej misie dohliadali na urovnávanie konfliktu, ku ktorému došlo v roku 2008 medzi Gruzínskom a Ruskom. V Gruzínsku bolo na tejto misii 320 vojakov a policajtov z krajín Európskej únie.
SPIŠ. Okrem absolvovania fyzických previerok a psychotestov záujemcovia museli ovládať angličtinu, ktorá bola dorozumievacím a pracovným jazykom na gruzínskej misii.
Solák bol v tíme, ktorý monitoroval možné incidenty na hranici. Na Gruzínsko spomína ako na krásnu krajinu s očarujúcou prírodou.
Na druhej strane opisuje nízku životnú úroveň. Gruzínsko je na prvý pohľad oveľa chudobnejšia krajina ako Slovensko. Miestni sú odkázaní aj na prácu v zahraničí či na pomoc svojich príbuzných, ktorým sa podarilo uplatniť v cudzine.
Dojem na neho urobil aj miestny jazyk, ktorý je jedinečný. Ich písmo je podobné azbuke a so svojským jazykom sa miestni uplatnia len doma vo svojej krajine.
Fíni, Švédi, Rumuni...
„Práca v misii je náročná po psychickej aj fyzickej stránke. V neznámom prostredí som sa musel vedieť sám o seba postarať, odkázaný som bol na vlastné sily a vedomosti. Vždy som musel byť pripravený na riešenie konfliktu, ktorých bolo dosť. Rátať bolo treba aj s nebezpečnými situáciami, ktoré mňa či mojich kolegov mohli ohroziť,“ spomína policajt zo Spiša.
Pobyt v Gruzínsku znamenal aj široké spektrum spoznávania cudzích jazykov.
Solák netají, že mu to vpadlo vhod, pretože práve štúdium cudzích jazykov je pre neho koníčkom. V Gruzínsku sa pracovne stretli hlavne Fíni, Švédi, Nemci, Rumuni či Španieli.
Angličtina, opäť angličtina
„Anglický jazyk som sa ako samouk začal intenzívne učiť v roku 2001. Cudzie jazyky sú mojím koníčkom. Na druhej strane tvrdím, že nikdy nevieme, kde nás vietor zaveje, preto je dobré, ak ovládame čo najviac jazykov. Bez angličtiny by som sa doslova a do písmena na misii ani nepohol. Už prijímacie testy boli veľmi náročné, z dvanástich záujemcov sme prešli len dvaja. V Gruzínsku sme aj pracovné hlásenia museli vypracovávať v angličtine, podobne s ostatnými kolegami sme komunikovali v tomto jazyku, ináč sa ani nedalo,“ hovorí Pavol.
Okrem angličtiny ovláda ešte zo štúdií na strednej škole nemčinu, v Gruzínsku, v Babylone cudzích jazykov, sa začal učiť ruský a španielsky jazyk.
„Nepatrím ku generácii, ktorá sa učila ruský jazyk už v základnej škole. V Gruzínsku som sa naučil azbuku a základy tohto jazyka. Je podobný nášmu, neučil sa mi preto ťažko. Môj názor je, že ruština má svoje opodstatnenie, veď už teraz má naša krajina s Rusmi obchodné kontakty,“ povedal 31-ročný policajt zo Spiša.
Slovenčine dal košom
K španielčine prišiel z dlhej chvíle. „Osem hodín som obvykle býval v službe so španielskym kolegom. Navrhol som mu, aby ma on učil svoj rodný jazyk a ja jeho zase slovenčinu. O náš jazyk kolega nemal záujem, zato ma však ochotne učil španielčinu,“ s úsmevom spomína Pavol.
Tým, ktorí by radi vynikali znalosťou niekoľkých cudzích jazykov, odporúča: „S učením nového jazyka treba začať až vtedy, keď iný ovládate na štandardnej úrovni. Učenie sa naraz dvoch jazykov môže spôsobiť zmätok,“ opisuje svoje skúsenosti.
Dodáva, že nikdy nevyužíval atypické metódy, ktoré by mali zaručiť rýchly výsledok.
„Každý jazyk som sa učil štandardne za pomoci učebníc a DVD. Základom je chcieť. Úplne inak sa učí ten, kto chce, a naopak ten, ktorý musí. V takom prípade ide osvojovanie si cudzieho jazyka oveľa ťažšie,“ tvrdí Pavol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
