V tábore pod Ľubovnianskym hradom je rušno najmä v lete

Do stredovekej dediny prichádzajú školáci, ale aj turisti. Návštevnosť ovplyvňuje počasie.

Život v historickom tábore pod Ľubovnianskym hradom sa nezastavuje najmä počas letnej sezóny.

STARÁ ĽUBOVŇA. Tábor prednedávnom vstúpil do svojej ôsmej sezóny. Podobné zariadenie so stredovekými stanmi na prespanie, dobovou krčmičkou, ale aj s atrakciami ako jazda na koni, streľba z luku či kuše vraj na Slovensku nenájdete.

„Pre zlé počasie sa nám trochu poposúvali školské výlety. Napríklad v minulom roku sme mali ubytovaných už koncom mája, teraz až o čosi neskôr. Napríklad teraz má k nám nastúpiť 45 detí z Humenného,“ povedal Pavol Kocurko z mestského Marmonu, ktorý tábor spravuje.

Do vojenského historického tábora sa mnohí návštevníci opätovne vracajú.

„Mnohí sa u nás zastavia aj z výletov po okolí, napríklad v Pieninách. Tábor má svoje osobité čaro. Napríklad minule sme tu mali jednu skupinu detí. Keď prišla búrka, nenechali si vyhovoriť, aby v stanoch nespali,“ prezradil P. Kocurko.

Kohúty musia dať preč, aby skoro ráno nekikiríkali

Život v tábore neustáva, aj keď v ňom práve nie sú návštevníci. Domáce zvieratá a dravé vtáky treba kŕmiť, pokosiť musia okolité lúky. O všetko sa stará niekoľko zanietencov.

„Práca ma baví. Treba sa starať o kone i ďalšie zvieratá. Roboty je tu stále dosť,“ poznamenal Staroľubovňan Marián, ktorý pracuje v tábore od jeho začiatkov.

Okrem koní tu chovajú morky, kozy, ovce, zajace či sliepky. „Keď tu máme ubytovaných hostí, kohúty musíme dať preč. Kikiríkaním by ľudí skoro ráno pobudili,“ prezradil P. Kocurko.

Zakladateľ tábora v ňom už nepracuje

Tábor pred ôsmimi rokmi vybudovali najmä z európskych peňazí. Všetko to stálo okolo 250-tisíc eur.

Za myšlienkou takejto atrakcie stál v tom čase Pavol Mišenko. Po nástupe posledného vedenia na radnicu už ale v tábore nepracuje.

„Mal na seba naviazaných šermiarov z rôznych skupín na Slovensku i v zahraničí. Boli to jeho známi, vedel sa s nimi dohodnúť, aby u nás vystupovali. Po jeho odchode to trochu stagnovalo, bol problém, aby k nám chodili,“ povedal P. Kocurko.

V takzvanej stredovekej dedine je takmer všetko z dreva. Pôvodca myšlienky tábora chcel zachovať originalitu, preto hmotu nenechal napustiť moridlami či inými látkami.

„Postupne bude treba všetko obnovovať,“ skonštatoval P. Kocurko.

V zariadení pod hradom a skanzenom nedávno vybudovali lanovú dráhu pre deti. Ešte lepšie možnosti by vraj dala výstavba zrubových domčekov. V nich by hostia našli ďalšie možnosti ubytovania.

„Všetko je o peniazoch. Tábor však určite má potenciál,“ dodal P. Kocurko.