VYSOKÉ TATRY. Vysoké teploty v posledných dňoch ovplyvňujú nielen správanie sa ľudí, ale aj zvierat.
Podobne ako ľudia pri vysokých teplotách zhadzujú oblečenie, sa správajú aj zvieratá.
"Divá zver „vymieňa zimnú srsť za letnú, tzv. presrsťovanie, spravidla na jar a závisí to predovšetkým od druhu živočícha a jeho kondičného stavu,“ uviedol zoológ Štátnych lesov Tatranského národného parku Jozef Hybler.
Svište alebo kamzíky menia zimnú srsť neskôr, ako srnec či líška na juhu Slovenska.
Vo vyšších nadmorských výškach pretrváva nepriaznivé počasia a dozvuky zimy oveľa dlhšie ako v nížinách.
Skoršie presrstenie by tak mohlo mať negatívny dopad na zdravotný stav vysokohorskej zveri. Takisto chorý alebo zle kondične vybavený jedinec toho istého druhu presrsťuje neskôr ako ten zdravý.
Počas extrémnych horúčav, aké sú aj v týchto dňoch, zver inštinktívne vyhľadáva tienisté miesta.
Osvieženie vo vode obľubujú aj medvede
V pásme lesa poskytujú tieň stromy či vývraty, vo vyšších polohách kamzíkom poslúžia na tento účel skalné previsy alebo miesta s celodenným tieňom.
Zver s obľubou navštevuje miesta, kde sa môže ochladiť aj napiť vody. Takéto vodné plochy zver využíva aj na zbavenie sa rôznych parazitov a dotieravého hmyzu, ktorý zvieratá v týchto dňoch sužuje počas celého dňa.
Za kalužami prejdú zvieratá aj väčšie vzdialenosti, pretože počas takýchto horúčav mnohé vyschnú.
Výnimkou nie sú ani medvede, ktoré obľubujú osvieženie vo vode. Naopak, menej obľubuje vodu rys alebo mačka.
Zvieratá dokonale poznajú prostredie, v ktorom žijú. Aj počas najväčšieho sucha dokážu nájsť a zužitkovať každú mláku či drobnú bystrinu. Takéto cenné informácie si generačne odovzdávajú pri výchove mláďat.
U čriedového typu zvierat, ako sú aj kamzíky či jelene, vodiaca kamzica alebo jelenica vyberá vhodné miesto na napojenie, ktoré ju ani v minulosti nikdy nesklamalo.
Pre ľudí sa to môže zdať nepodstatné, ale pre zvieratá je to často otázka života a smrti. Bez akejkoľvek vody by kamzík či jeleň prežil len niekoľko dní.
Pasenie odkladajú na neskoršiu hodinu
Zver reaguje na vysoké teploty úpravou biorytmu, napríklad jelenia zver posunie začiatok pastvy na neskoršiu hodinu, aby sa zbytočne nevystavovala vysokým teplotám na slnku.
Jelenice stále produkujú materinské mlieko, preto potrebujú prijať dostatok vody. Takisto jelenčatá by boli vystavené väčšiemu riziku kolapsu, pretože ich organizmus je ešte mladý a menej odolný.
Pri vysokých teplotách zvyknú menej jesť aj ľudia. V prípade zvierat je príjem potravy dôležitý najmä pri mláďatách, ktoré potrebujú pravidelný príjem potravy, aby sa čo najlepšie pripravili na zimu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
