Popradská opora zadných radov dúfa v oživenie futbalu v meste

Milan Ondruš. Už roky patrí k oporám FK Poprad.
Milan Ondruš. Už roky patrí k oporám FK Poprad. (Autor: Marián Dic)
Sportnet|26. jún 2013 o 00:00

Popradský treťoligový tím, ktorý v tomto súťažnom ročníku dosiahol skvelé výsledky, disponuje viacerými vyspelými a skúsenými hráčmi.



POPRAD. Jedným z nich je aj 32-ročná opora zadných radov Milan Ondruš, ktorý bol medzi spoluhráčmi vždy veľkým príkladom a pre samotný kolektív výrazným prínosom. V nasledujúcom rozhovore sme sa spoločne s ním obzreli nielen za úspešnou sezónou s domácim FK Poprad, ale aj jeho doterajšou futbalovou kariérou.

V popradskom kolektíve patríte medzi defenzívnu oporu. Počas vášho účinkovania ako vnímate túto pozíciu medzi spoluhráčmi?

„V terajšom období je to z môjho pohľadu v určitej miere obmedzené, pretože som dlhodobejšie zranený. Podotýkam však, že stále sme jeden pevný kolektív, v ktorom je tímová práca stále na prvom mieste. Medzi spoluhráčmi som síce trošku starší, no žiadny veľký rozdiel skoro vôbec nepociťujem. Čiastočné zmeny sú možno v tom, že spoluhráčom dokážem v dôležitých chvíľach poradiť a poukázať na nedostatky. To, že patrím do základnej zostavy, je v podstate vecou trénera, ktorý ma do nej postaví. V našom tíme to nie je ani o tom, či je hráč starý, alebo mladý, ale akú má aktuálnu formu. Znamená to, že stále hrajú tí hráči, ktorí sú momentálne najlepší.“

Dlhodobé pôsobenie a vernosť tomuto mužstvu dáva dozaista za pravdu, že futbal v Poprade je pre vás srdcovou záležitosťou. Súhlasíte s týmto názorom?

„Myslím si, že tak ako pre mňa, aj pre ostatných chlapcov v tomto kolektíve je tunajší futbal srdcovou záležitosťou. Zabudnúť nemožno koniec koncov ani na trénerov. Futbal v tomto klube hráme už pol roka zadarmo, čo je jasný dôkaz toho, že ho hráme predovšetkým srdcom. Znamená to, že už všetci čakáme, kedy sa ľady okolo futbalu v Poprade konečne pohnú, lebo ďalej sa to už takto ťahať nedá. Podotýkam, že na ihrisku to niekedy možno tak nevyzeralo, pretože diváci to videli trošku ináč ako my hráči. Aj keď sa nám nie vždy darilo podľa želania, nepochybujem o tom, že by naše mužstvo nechcelo odovzdať na ihrisku maximum, lebo silu a srdce bolo stále cítiť.“

Rozvoj „koženej“ v Poprade je za posledné obdobie čoraz častejšie vystavený mnohým náročným prekážkam, ktoré neraz pociťujú aj samotní hráči seniorského mužstva. Vnímate tieto nepríjemné starosti počas aktívnej činnosti v tomto klube aj vy?

„Čo sa týka ekonomicko-finančného zabezpečenia futbalu v Poprade, som presvedčený, že spokojnosť a pokoj tu prevládali akurát pol roka po mojom príchode v roku 2006. Odvtedy po dobu už vyše siedmich rokov som tu prežil rôzne obdobia, niekedy bolo lepšie, inokedy, naopak, horšie, ale doposiaľ z môjho pohľadu nebolo tak zle, ako je to v súčasnosti. Pre nás hráčov je to priam beznádejné, pretože stále fungujeme bez peňazí a ekonomického zabezpečenia.“

Čo si osobne najviac želáte a očakávate od nastávajúcej futbalovej kariéry?

„Keďže v súčasnosti mám už 32 rokov a aktívneho futbalového času na vysokej úrovni v mojom prípade už tak veľa nie je, v prvom rade očakávam zlepšenie futbalových podmienok v tomto klube a celkové oživenie futbalu v Poprade. Hlavným krokom je aj zmena prístupu k tejto kolektívnej hre nielen v tomto meste, ale aj v širšom okolí. Som presvedčený, že v súčasnosti sa v tomto tíme nachádza asi hráčsky výber toho najlepšieho tu pod Tatrami a bez chýbajúceho spoľahlivého zázemia sa ďalej už hrať nedá. Z tohto dôvodu pokladám podstúpenie tohto dôležitého kroku k vyriešeniu jedného z problémov za prioritu. Treba si taktiež uvedomiť, že futbal v Poprade a v podtatranskom regióne bude v blízkej budúcnosti vo futbale známy výstavbou nového národného tréningového centra, čo znamená, že popritom by si výraznejšie oživenie futbalu zaslúžil konečne aj tento klub.“

Vzhľadom na terajší trend a vytváranie náročných herných podmienok je nielen pre mnohých zainteresovaných v tomto klube, ale i fajnšmekrov a obdivovateľov popradského futbalu veľmi príjemným prekvapením nesmierne úspešné účinkovanie najmä na jar v náročnej súťaži s podstatne silnou konkurenciou ostatných súperov. Ktoré hlavné faktory sa na tejto pozitívnej skutočnosti podľa vás predovšetkým podpísali?

„Za jedny z pozitívnych faktorov považujem v tomto ohľade to, že stále sa schádzame ako správna partia, na ihrisku hrávame ako kvalitný spoľahlivý kolektív a vždy spoločne bojujeme ako dobre zohratý celok za Poprad. Tieto skutočnosti sú preto prvoradými dôvodmi, prečo ostal tento káder stále pohromade. Podotýkam však pritom, že možno každý z hráčov neustále účinkuje so štipkou akejsi nádeje v zlepšenie celkovej situácie a života okolo futbalu v Poprade. Nepochybujem o tom, že či už od nás hráčov, ale aj trénerov a vedenia klubu sa vytvorilo v nedávno ukončenej sezóne maximálne úsilie na to, aby sme dosiahli spoľahlivé výsledky, ktoré sa jasne odzrkadlili na skvelom 2. mieste v konečnej tabuľke. Keďže my sme si svoju úlohu dokonale splnili, teraz je podľa mňa rad na iných, kompetentných. Keďže v tomto mužstve chceme ostať hrávať všetci spoločne naďalej, stále pevne veríme v oživenie a podporu tohto futbalu. Za mimoriadne dôležitú koncovú a hrubú čiaru, ktorá bude výrazne rozhodovať o ďalšom vývoji popradského futbalu, považujem najbližší 30. jún. Z toho môžem preto usúdiť, že ak po tomto termíne nedôjde okolo futbalu k nejakým vážnejším zmenám, tak potom celkovú situáciu akosi ružovo vidieť nebudem.“

Dokáže byť tento najpopulárnejší kolektívny šport pre vás v nastávajúcom období aj akýmsi odrazovým mostíkom do ďalšej spokojnej futbalovej kariéry, napredovania a života?

„V prvom rade musím poznamenať, že prevažnú väčšinu doterajšej futbalovej kariéry som prežil práve tu v Poprade a práve preto by som ju chcel aj tu čo najúspešnejšie zakončiť. Keďže v súčasnosti som už aj nadobudol nejaké skúsenosti v oblasti koučingu mládeže, veľmi rád by som chcel v budúcnosti pokračovať v trénovaní mladých futbalových talentov. Veľa však bude záležať nielen na poskytnutých trénerských ponukách, ale aj na tom, akou cestou sa ľady a celková situácia okolo futbalu v Poprade bude ďalej vyvíjať. Podotýkam ale, že nielen futbal, ale celkovo šport je pre mňa zaujímavý element. Športu sa budem nepretržite venovať a futbal budem hrať až dovtedy, pokiaľ mi to zdravie dovolí.“

Futbal ako taký dokáže so sebou neustále prinášať množstvo nezabudnuteľných príjemných zážitkov, ale i sklamaní. Na ktoré si doposiaľ asi najviac stále spomínate?

„Počas môjho doterajšieho účinkovania som pri futbale prežil dozaista už mnoho príjemných chvíľ, ale aj sklamaní. Najradšej spomínam na postup s 1. FC Tatramat Poprad do III. ligy, na štúdium v Bratislave, počas ktorého som pôsobil v prímestskom klube FK Lamač. S týmto mužstvom som hrával bratislavskú ligu, kde sme v silnej konkurencii medzi kvalitnými súpermi jasne dominovali a túto súťaž vyhrali. Tretiu radosť z postupového prvenstva som si mohol vychutnať znova doma v Poprade, s ktorým som postúpil z III. do II. ligy. Zabudnúť pritom nemožno ani na výnimočné stretnutia v Slovenskom pohári s elitnými ligovými mužstvami (FK Žilina, FK B. Bystrica a MFK Košice) pred bohatou návštevou vyše 2 500 divákmi, kedy sme proti neskoršiemu víťazovi Slovenského pohára FK Žilina uhrali cennú remízu. K týmto meraniam síl niet čo dodať a navyše tieto úspechy boli pre mňa jednoznačne vrcholom. V opačnom prípade je pre mňa doposiaľ najväčším sklamaním súčasný prístup k futbalu zo strany popradských podnikateľov a subjektov, ktorí majú na to, aby tomuto významnému športu v Poprade pomohli, no situáciu stále neriešia.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Popradská opora zadných radov dúfa v oživenie futbalu v meste