Rod je úzko spätý s týmto mestom, hlavne s jeho rozvojom. Alena Kredatusová, ktorá pracuje v Štátnom archíve v Levoči, je autorkou dvoch publikácií práve o Probstnerovcoch.
LEVOČA. Autorka vychádzala predovšetkým z archívnych prameňov, držiac sa faktov. S úsmevom hovorí, že k ľuďom patria aj všelijaké pletky.
Preto čo–to zo súkromného života písala počúvajúc zážitky potomkov Probstnerovcov po praslici. Dámy z tohto rodu ešte žijú, napríklad v Poprade, Prešove, Košiciach či v Bratislave.
Probstnerovcov akoby cítiť takmer na každom kroku v Levoči. Mapy Levoče, ktoré sú dodnes v miestnom múzeu, opravy miestnych ciest, výstavba novej hrhovskej cesty, vybudovanie vodovodu, stavba altánku na hradbách a kúrie oproti, ktorá je dnes súčasťou nemocnice, založenie prvého bankového inštitútu v meste a hlavne dôležitá historická udalosť, vybudovanie košicko – bohumínskej železničnej trate – o toto všetko sa zaslúžil spomínaný rod v Levoči.
Zaujímavé je, že poskytli aj azyl štúrovcovi Jankovi Franciscimu Rimavskému. Okrem toho zhotoviť dali aj známu maľbu, podobizeň Levočskej bielej panej, a to na jednom z výklenkov hradieb.
Prvý Probstner bol chudobný robotník
„Ich pôvod sa úplne nepodarilo objasniť. Prvý Probstner prišiel k nám v dvadsiatych rokoch 18. storočia zrejme z Nemecka. Adam, ako sa volal, bol len pomocný banský robotník. Levoča bola v tej dobe vyľudnená po epidémii, novousadlíci za výhodných podmienok dostávali pozemky. Traduje sa, že Adam ako baník narazil na zlatú žilu a podarilo sa mu hmotne pozdvihnúť rodinu,“ opisuje autorka publikácií.
Jeho ďalší potomkovia, ktorí už mali aj šľachtický titul, sa potom už len zapisovali do histórie činmi, ktoré dodnes stoja za uznanie. Veď nie nadarmo je aj jedna z ulíc v meste pomenovaná ako Probstnerova cesta.
Z jedenástich prežili dve deti
Hoci Probstnerovci boli bohatí, vážení a úspešní, ani ich neobchádzali nepríjemné až tragické stretnutia s osudom. Aj ich rodinu postihla detská úmrtnosť.
Tak napríklad Andrej, syn Adama, mal v prvom manželstve jedenásť detí, no prežili len dve. S Adamom sa spája aj ďalšia historka z poľa lásky. Svojmu synovi prebral snúbenicu a oženil sa s ňou.
„Oženil sa s ňou ako vdovec, mal už viac ako 50 rokov. Paradoxne s výberom svojho syna nebol spokojný, preto ho poslal na študijný pobyt a zatiaľ sa zaľúbil do jeho nevesty,“ opísala A. Kredatusová.
Výbušný a labilný Adolf
Čiernou ovcou bol Adolf, ktorý sa ako evanjelik oženil so ženou rímskokatolíckoj viery. Bol to práve syn, ktorý vzišiel z manželstva Adama a prebratej snúbenice. Adolf mal agresívnu, výbušnú povahu, bol veľmi labilný. V hádke od chrbta zastrelil rodinného priateľa, pretože k jeho povahe patrila aj žiarlivosť.
„K činu sa priznal, vo väzbe potom spáchal samovraždu, bodol sa nožom do srdca,“ hovorí o smutnom osude jedného z rodu A. Kredatusová.
Rod vymrel po meči
Rod Probstnerovcov vymrel po meči. Posledný mužský potomok zomrel ako slobodný na talianskom fronte. Jeho bral pôsobil ako lekár v Budapešti, nezanechal však žiadnych mužských potomkov.
Na Slovensku aj v susedných štátoch žijú len ženy z toho rodu, ich deti a vnúčatá, čiže potomkovia po praslici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
