Robinson Crusoe. Takto pomenovali v Spišskej Novej Vsi bezdomovca Dušana, ktorý si v lese postavil príbytok z odpadu.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Pán Dušan už rok a pol býva v spomínanom príbytku aj so svojou partnerkou. Dokonca tu prečkali tohtoročnú tuhú zimu.
Jeho skrýša medzi hustými stromami je však prezradená. Dušana a jeho bývanie teraz rieši Mestský úrad v Spišskej Novej Vsi.
Pán Dušan pred pár mesiacmi oslávil 50 rokov. Bezdomovcom sa stal po tom, ako vrcholili konflikty s jeho matkou.
„Býval som v jej byte, tak som sa radšej rozhodol odísť. Deti mám už dospelé, žijú v Írsku, nechcem ich zaťažovať svojimi problémami,“ hovorí pán Dušan.
Bez strechy nad hlavou sa vzmohol a postavil si v lese zrub. V minulosti pracoval ako vodič hlavne na staveniskách, pracovné postupy pri stavaní príbytku teda odpozoroval z bývalého zamestnania.
Materiál na stavbu našli v kontajneroch
Využil dostupné drevo, stavbu izoloval za pomoci polystyrénu a purpeny.
Obytný priestor má rozlohu asi štyri metre štvorcové, zariadenie pozostáva z lôžka a skromného nábytku.
Domáci sa zdržujú hlavne na terase krytej celtovinou.
„Všetko, čo tu máme, sme našli vyhodené v kontajneroch,“ ukazuje nám napríklad skrinky a nábytok.
K domovu treba šliapať asi dvadsať minúť po strmom kopcovitom teréne. Zariadenie aj potrebný materiál vraj vyniesli do lesa na svojich chrbtoch.
Na zemi majú aj koberec, pred vchodom je drevená rohožka, na ktorej majú domáci úhľadne poukladané topánky. Dvere majú dokonca zámku a nechýba zvonček.
Z recesie si tu pripevnili aj nájdenú tabuľku s popisným číslom dvanásť.
Interiér je prepchatý rôznymi ozdobnými predmetmi a plyšovými hračkami. Všade sa to hemží všelijakými ozdôbkami, nechýbajú umelé kvety.
Človek nepotrebuje veľa na prežitie
Pán Dušan a jeho priateľka sú dôkazom toho, že človek nepotrebuje veľa na prežitie. Žiadne elektrospotrebiče alebo iné predmety dennej potreby.
„Vodu si nosíme v bandaskách z prameňa, varíme na otvorenom ohni vonku,“ opisuje ich spôsob života.
Jeho partnerka väčšinou celé dni vyšíva, aj v čase našej návštevy si prešívala nohavice. Pred domom visela vypraná bielizeň, na terase sušili na letnom slnku posteľné prikrývky a vankúše.
„Celé dni sme tu, máme pokoj. Alebo zídeme do mesta, stále zháňam nejaké brigády alebo staré železo, ktoré predám v zberni, aby sme mali čo jesť,“ hovorí domáci pán.
Vzápätí dodáva, že alkoholu sa obaja úplne vzdali. Obaja ako bezdomovci nepoberajú žiadne sociálne dávky, sú bez príjmu.
Spoločnosť im robí malé mačiatko. Pred časom pochovali vtáčika, ktorý bol ich miláčik. Čerstvý hrob je bohato ozdobený umelými kvetmi.
Foto k článku: Erika Karasová
Prirovnávajú ho k Robinsonovi
Nikým nerušené pokojné bývanie pána Dušana je však prezradené. Možno cyklista, turista alebo náhodný okoloidúci napísal mail na mestský úrad.
Na magistráte nám zatiaľ neposkytli žiadne oficiálne stanovisko, pretože vec je v štádiu riešenia.
Pán Dušan si totiž postavil zrub na mestskom pozemku. Na mieste už boli na kontrolu pracovníci z magistrátu.
Z neoficiálneho rozhovoru sme sa dozvedeli, že aj oni boli zo spôsobu života pána Dušana príjemne prekvapení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš