SPIŠSKÉ BYSTRÉ. Jeden zo včelárov z podtatranskej obce Spišské Bystré (okres Poprad) Bernard Kuchta tvrdí, že tohtoročná sezóna bude o tretinu horšia ako tá minulá.
Príčiny vidí v dvoch dôvodoch. "Všeobecne po tvrdej zime neprišla jar, ale prišlo leto, preto včely zaostávali. Ak ich niekto zle zazimoval, nepreliečil, mal ich veľmi slabé a príroda včelstvo predbiehala asi o dva týždne. Potom zase prišlo obdobie dažďov, včely išli dopredu a začali sa rojiť," vysvetlil pre TASR Kuchta.
Včelárstvu sa venuje už od roku 1965, vlastní 46 produkčných úľov a niekoľko pomocných. Úle si vyrába sám, používa jednotný úľ, nazýva sa tiež Čechoslovák, dnes sa už nevyrába.
"Momentálne kontrolujem oplodnenie matiek, ktoré som si sám odchoval. Je to najnáročnejšia úloha. Za rok vymením asi 20 matiek a ich prijatie úľom je veľmi náročná práca. Staré matky majú slabší výkon, preto ich mením," doplnil Kuchta.
Záverečné stáčanie medu je začiatkom augusta
Začiatkom augusta bude nasledovať posledné stáčanie medu, a potom preliečenie včiel s dlhodobým účinkom.
Kuchta lieči prevažne kyselinou mravčou, v neskoršom období ešte dvakrát pomocou zadymovania.
"Po iné roky som bral med trikrát, tohto roku som zatiaľ bral len raz. Včelárska sezóna sa končí okolo 5. augusta," dodal.
Každoročne mu jeden úľ vyprodukuje od 40 do 60 kilogramov medu. Najkvalitnejší je podľa neho medovicový med, ktorý obsahuje najviac minerálnych látok a je prospešný pre srdce a cievy.
"Dobrý je tiež repkový, ktorý pomáha pri tráviacich ťažkostiach," zdôraznil včelár, ktorý 49 rokov učil fyziku i technickú výchovu na základnej škole.
Do jedného úľa pán Kuchta ukladá tri až štyri medzistienky zo včelárskeho plastu, včely na ňom stavajú, zaplodujú ho, nosia med, potom ho zaviečkujú.
"Keď je zrelý, je zaviečkovaný asi do jednej tretiny plástu a vtedy môžem vytáčať med," objasnil včelár.
Obojstranne zaviečkovaný plást dáva asi 2,5 kilogramu medu. "Následne musím plásty vymeniť, pretože včely, keď nemajú čo robiť, tak vystrájajú, roja sa, presne tak ako ľudia," konštatoval Kuchta.
Za materskú kašičku vyštudovali deti školu
Okrem medu získava z úľov propolis aj vosk. Niekedy robil aj materskú kašičku, čo je vlastne výlučok šesťdňových včiel z hltana, ktorým kŕmia matku.
Tá v čase rozvoja denne položí až 2 000 vajíčok, čo je viac, než sama váži. "Môžem povedať, že za predaj materskej kašičky, ktorú som vyprodukoval, syn aj dcéra vyštudovali vysokú školu," zdôraznil Kuchta.
Keď sa chce dostať k medu, musí úľ najprv vydymiť. V minulosti, keď sa chceli včelári dostať k úrode, celý úľ podpálili.
Včely si na to zvykli a teraz, keď ich včelár zadymí, vrhnú sa na med, nasajú ho a včela, ktorá je nasatá medom, podľa Kuchtu neštípe.
"Počas sezóny tu som denne šesť až osem hodín, nikto mi nepomáha, len manželka pri stáčaní medu a kŕmení. Včely kŕmim cukrovým sirupom, do ktorého idú tri kilá cukru a dva litre vody, pričom jedna včelia rodina musí dostať na zazimovanie aspoň 12 kíl cukru. To im musí vydržať do mája, potom si už znášajú svoju potravu," doplnil Kuchta.
Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
