Históriu obce v Nižných Ružbachoch pripomína Dom miestnych tradícií

Dom miestnych tradícií zriadila pred šiestimi rokmi obec v jednom z neobývaných domov.

NIŽNÉ RUŽBACHY. Históriu života Nižných Ružbách v okrese Stará Ľubovňa pripomína Dom miestnych tradícií, ktorý zriadila pred šiestimi rokmi obec v jednom z neobývaných domov.

Sem prichádzajú domáci a z času na čas i turisti, aby si prezreli predmety, ktoré používali ich starí rodičia v každodennom živote.

"Chceli sme uchovať niečo z týchto zvykov aj pre ďalšie generácie. Máme tu dobové fotografie a mnoho vecí z pôjdov a stodôl, ktoré nám darovali ľudia. Sú tu kroje, krosná, truhlice, košíky, kolovrátky a ďalšie domáce náradie," vysvetľuje starosta obce Jozef Abrahamovský.

Chceli uchovať kus histórie

Pripúšťa, že tieto veci sa pomaly zo života ľudí vytrácajú a preto využili aj podporu z európskych fondov a zriadili dom tradícií.

"Keď prídu na návštevu do nejakého domu príbuzní, nie je problém zabehnúť na obecný úrad a radi im ukážeme, čo všetko sme nazbierali. Okrem toho im naše tetky ukážu, napríklad ako sa tkalo či inak spracovávali látky," dodáva starosta.

Doma vyrobené plátno, ktoré sa po vypracovaní sušilo pri miestnom potoku či rieke Poprad, sa používalo na šitie košieľ, nohavíc, ale i na plachty, obrusy a vrecia.

Pani Katarína Slabá, ktorá nám prišla ukázať, ako sa niekedy tkalo, hovorí, že takto vyrobené látky či koberce nesmeli chýbať vo výbave žiadnej nevesty.

Ona sama vraj svojim nevestám zhotovila niekoľko kobercov a niektoré si u nej ľudia objednali a sú pravdepodobne v zahraničí.

"V každom poriadnom dome muselo byť všetko na spracovanie ľanu, keď sa spracoval, dávali sme ho na krosná a tkali sa koberce, plachty a všetko možné sa robilo. Nechýbali ani veci na spracovanie vlny, priadlo sa v každom dome," hovorí dôchodkyňa.

Katarína Slabá pri práci na krosnách. Foto: TASR/Milan Kapusta

Zábava musela byť aj v ťažkých časoch

Pri starých sánkach z dreva, ktoré boli opreté v jednej z izieb, si zaspomínala na detské časy aj 86-ročná Anna Gončarová.

Pri pohľade na vyšívané kroje, v akých chodili kedysi ľudia, tvrdí, že zabaviť sa dalo vždy, aj keď neboli ľahké časy.

"Na zábavu sme chodili, mali sme nazbierané sukne a naškrobené spodnice sme museli mať, všetko tak, že by sme vyzerali. My dievky sme stáli v kúte, cigáni nám hrali a tancovalo sa, každý mládenec si potom prišiel po tu svoju," spomína dôchodkyňa Gončarová.

Dodáva, že keď prišli mládenci z inej dediny a obracali sa za tamojšími dievčatami, neraz sa strhla aj bitka, tak ako to bolo asi všade na dedinách. Pripomína, že sa tancovalo a spievalo v krčme alebo vonku.