O mužoch sa hovorí, že sa veľmi radi zatvárajú do garáží a svojich dielničiek. V pokoji nerušení manželkami a svojím okolím si tam kdečo majstrujú. V rodine Hasajovcov v Levoči je to úplne naopak. Do garáže sa zatvára domáca pani a je tam od rána do večera.
LEVOČA. Pani Anna tká. Krosná po dlhej úvahe umiestnili práve do garáže. A. Hasajová pracuje ako kuchárka v školskej jedálni, dva mesiace v lete má teda voľno. Namiesto dovolenky pri mori či v horách radšej relaxuje v garáži na sídlisku.
„Je to úžasný druh relaxu, úplne tu vypnem a usporiadam si myšlienky,“ hovorí usmievavá Levočanka.
Ráno sadá ku krosnám už o pol šiestej. Okolo siedmej absolvuje nákup v predajni potravín, raňajkuje a opäť tká.
Prestávky si dáva v čase obeda. Garáž ako miesto pre tkanie vybrali Hasajovci z úplne praktických dôvodov.
Vraj má z toho celá rodina aj veľkú srandu.
„Bývame na sídlisku v klasickom paneláku až na ôsmom poschodí. Pri tkaní spôsobujem aj trocha hluk, zrejme by som rušila susedov, keby som krosná mala v byte,“ hovorí pani Anna.
Tiesnia sa a robia si z toho žarty
Krosná preto umiestnili do garáže oproti bytovému domu, kde bývajú. Lenže musia kalkulovať s priestormi. Pani Anna sa smeje, že auto je v garáži presne jeden centimeter vzdialené od jej krosien.
„Manžel mi musel aj odpíliť z lavičky, aby som sa tu vošla. Spolu so synom, ktorý tiež šoféruje, majú na stene garáže značky, ktorými sa riadia pri cúvaní, aby mi nenarazili do mojich krosien,“ opisuje Levočanka, akými fígľami si pomohli.
Hoci sa v garáži tiesnia, nespôsobuje to v rodine nervozitu. Skôr naopak, domáci sa vraj pritom veľa nasmejú, aj si zo seba poriadne uťahujú.
Ráno syn alebo otec odchádzajú autom za povinnosťami, pani Anna má teda garáž pre seba. Večer sa muži Hasajovci vracajú domov.
„Krosná sú zhotovené z kvalitného dreva, z červeného smreka. Sú pevné, stabilné a odolné,“ odpovedá pani Anna na našu otázku, či výfuky z auta nezničia jej pracovný nástroj.
Susedky pomáhali jedna druhej...
Pani Anna je rodáčkou z Levočských vrchov a tkať sa naučila doma už ako dieťa. Spomína, že v dedine nebolo domu, kde by nebolo krosien.
„Boli to naozaj krásne časy. Ženy sa po večeroch schádzali a strihali na pásiky staré textílie, potrebné na tkanie kobercov. Iné zase háčkovali či vyšívali. Do Troch kráľov muselo byť všetko pripravené, potom si ženy sadli za krosná a tkali až do jari, keby bolo treba ísť na pole. Susedky pomáhali jedna druhej, pritom si rozprávali rôzne príbehy, my deti sme počúvali s otvorenými ústami. Bola to dobrá škola života,“ spomína pani Anna.
Všakovaké vzory
Kým ženy z jej rodnej dedinky tkali všakovaké vzory, pani Anna kúzli jednoduché koberce.
„Teraz je totiž taký módny trend. Pamätám si, ako sa ženy doslova predbiehali, ktorá bude mať zložitejší a nápadnejší vzor na kobercoch,“ hovorí táto Levočanka.
Počas leta sa jej podarí utkať takmer sto metrov kobercov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
