Korzár logo Korzár Spiš
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Poľskí Slováci zo Spiša stále dúfajú v návrat k rodnej zemi

Viac ako polovicu z 800 obyvateľov tatranskej obce Jurgów tvoria ľudia so slovenskou národnosťou.

Cíti sa byť Slovenkou. Anna Chovancová žije v Poľsku viac ako 68 rokov.Cíti sa byť Slovenkou. Anna Chovancová žije v Poľsku viac ako 68 rokov. (Zdroj: Monika Nemcová)

Hoci poľská obec Jurgów leží len necelých päťdesiat kilometrov od Popradu, väčšina Slovákov ani netuší, že na druhej strane Tatier stále žijú ich krajania. Viac ako polovicu z 800 obyvateľov tatranskej obce totiž tvoria ľudia so slovenskou národnosťou.

JURGÓW. Obyvatelia malej dedinky ležiacej v poľských Belianskych Tatrách sú na svoj slovenský pôvod hrdí aj napriek tomu, že oficiálne sú občanmi Poľska už vyše 90 rokov.

Obce, ktoré pôvodne patrili Slovensku, pripadli v roku 1920 Poľsku výmenou za sliezske Těšínsko. Bolo ich 27, z nich 14 ležalo na Orave a 13 na Spiši.

Medzi bývalé spišské obce patrí okrem Jurgowa aj Čierna Hora, Kacvín, Krempachy či Nová Belá. Časť obyvateľov týchto dedín sa stále hlási k slovenskej národnosti.


View Larger Map

Slovenčina v školách i v kostole

V Jurgówe aktívne pôsobí miestna skupina Spolku Slovákov v Poľsku, ktorého hlavným sídlom je mesto Krakov. Jeho cieľom je udržiavať kontakty so Slovenskom, organizovať rôzne kultúrne akcie či vyučovať slovenský jazyk na rôznych kurzoch a v základných školách.

„Ja som ešte chodila do školy, kde sme sa učili všetko po slovensky, poľský jazyk bol len jedným z vyučovacích predmetov. V súčasnosti je to naopak,“ rozhovorila sa podpredsedníčka jurgowskej skupiny spolku Anna Mačičáková plynulou slovenčinou.

V miestnej škole dnes navštevuje hodiny slovenského jazyka okolo osemdesiat detí. Každú nedeľu sa v miestnom drevenom kostolíku koná omša v slovenčine.

„Mladí ľudia síce o sebe povedia, že sú Slováci, ale v skutočnosti im je jedno, či idú na slovenskú alebo poľskú omšu,“ pokračovala Mačičáková.

Dlhé roky pracovali na Slovensku

Starší obyvatelia Jurgówa majú k Slovensku silnejší vzťah aj preto, že mnoho z nich takmer celý život pracovalo pre štátne lesy v slovenských Podspádoch.

„Práca v lese bola rôznorodá. Sadili sme stromy, neskôr sme ich ošetrovali alebo hrabali sme seno,“ vymenovala 82-ročná obyvateľka Jurgówa Mária Chovancová.

Na slovenskú stranu Tatier ich za totality púšťali na špeciálne priepustky. „Malo ich až 320 Jurgowčanov, ale financi nás každý deň poriadne kontrolovali,“ dodala hrdá Slovenka, ktorá stále dúfa, že Jurgów sa znova pripojí k jej rodnému Slovensku.

„Mladší však už o takúto prácu nemajú záujem, pretože je fyzicky namáhavá,“ dopĺnila Mačičáková.

Jurgowská skupina Spolku Slovákov v Poľsku pre miestnych obyvateľov organizuje rôzne akcie. Patria medzi ne napríklad oblátkové stretnutia, ktoré sa konajú po Vianociach či Deň poľovníka, ktorý býva každý rok na konci júla v miestnom amfiteátri.

Počas neho je pre návštevníkov pripravený bohatý kultúrny program v podobe hrania poľovníckych signálov, vystúpenia miestnej dychovky či ochutnávky bryndzových halušiek a gulášu.

Vydávajú slovenské knihy a časopis

Okrem toho spolok vydáva mesačník Život, ktorý je celý v slovenskom jazyku a zameriava sa na život Slovákov v Poľsku. V Jurgówe sa o jeho distribúciu stará Anna Mačičáková.

„Pomáhajú mi žiačky základnej školy a zároveň majú radosť, že pomáhajú. Ešte za to dostanú aj sladkú odmenu,“ usmieva sa.

Časopis Život a knihy, ktoré vydáva Spolok Slovákov v Poľsku, odoberá aj Popradčan Ján Kuchta. „V Jurgówe mám príbuzných, preto ma život poľských Slovákov zaujíma a časopis odoberám už mnoho rokov,“ povedal Kuchta.

Napriek tomu, že Jurgow má len približne 800 obyvateľov, sú medzi nimi viaceré zaujímavé osobnosti.

Venujú sa tradičným remeslám

Mária Chovancová si napríklad zriadila miestnosť zariadenú starým nábytkom a doplnkami, ktorá slúži ako súkromné múzeum. „Mám tu rôzne nástroje, medzi nimi aj krosná. Tkali sme a vyrábali sme si vlastné súkno,“ opísala prácu žien.

Jej zať Marián Pľučinský má tiež zaujímavú robotu – venuje sa výrobe a oprave huslí. Na poľskom Spiši ale nie je hra na husle veľmi populárna. „Výroba jedných huslí trvá asi tri mesiace, je to zdĺhavá robota, ale baví ma,“ hovorí Pľučinský.

Jurgowčania sú hrdí aj na svojho známeho rodáka, kanonika Jozefa Vojtasa, ktorý svoj život zasvätil boju za práva obyvateľov hornej Oravy a severného Spiša. Tento rok si obyvatelia obce pripomenú 107. výročie jeho narodenia.

Ďalšou zaujímavou osobnosťou Jurgowa bol aj ľudový rezbár Andrej Gomboš, známy aj na Slovensku.
„V Zakopanom založil školu, kde učil rezbárstvo. Táto tradícia pretrváva dodnes a výrobky sa stále predávajú, hoci si remeselníci kupujúcich hľadajú sami,“ uzatvorila podpredsedníčka jurgowského Spolku Slovákov v Poľsku Anna Mačičáková.

poko_jurgow3_060813_mon_r6225_res.jpg

Slováci z Jurgówa. Udržujú kontakt s rodnou krajinou.

poko_jurgow4_060813_mon_r1391_res.jpg

Výrobca huslí. Marián Pľučinský vo svojej dielni.
FOTO k článku: Monika Nemcová

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 240
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 368
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 078
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 356
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 914
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 846
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 298
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 174
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 037
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 914
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Centrála Záchrannej služby Košice by mala po zmenách sústrediť väčšinu košických staníc.

Zmenu čaká tretina staníc na východe.

6 h
Ľudia by sa čoskoro mohli vrátiť do mesta.

Poslanec: Čím skôr, lebo bude viac psychiatrických pacientov ako nakazených.

6 h
V čase, keď v Sosne natáčali Fontánu pre Zuzanu II, neexistovala ešte vyššia prístavba. Dostavali ju až neskôr.

Padlo to na zmarenom územnom pláne.

6 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

17 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

7 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop