Tá prežila v polovici tohto roku okrúhle 10. výročie od svojho založenia.
POPRAD. Mládežnícka akadémia sa vyznačuje dlhodobou zodpovednou prácou pri výchove futbalových talentov, ktoré majú v tomto klube o svoj športový rast bezpečne postarané. Veľký podiel na doterajšej existencii a činnosti FAM Poprad má prezident tohto klubu Milan Molnár, ktorého sme v nasledujúcom rozhovore požiadali nielen o zhodnotenie doterajšej existencie tejto akadémie, ale i očakávania v nastávajúcom období.
V súčasnosti máte za sebou už celé desaťročie spoľahlivej a obdivuhodnej činnosti vašej FAM. Naplnilo toto obdobie všetky vaše predsavzatia a plány, ktoré ste si na začiatku pri založení stanovili?
„Hlavným impulzom, ktorý viedol k založeniu FAM Poprad na ustanovujúcej členskej schôdzi, konanej dňa 21. júna 2003 v Poprade, boli vtedajšie skutočnosti, ktoré v popradskom futbale pretrvávali. Došlo k modernému zlúčeniu klubov, čomu predchádzal zánik takých klubov, akými boli FK Poprad-Matejovce, Spišská Sobota, FK Poprad-Veľká a Mladosť Poprad. V tom čase navyše nastalo zrušenie dorasteneckej kategórie v Poprade a hráči boli presunutí do susedného Svitu, čo znamenalo, že o koncepčnej práci sa nedalo hovoriť. V meste Poprad, kde futbal prežíval veľkú krízu, sme sa rozhodli, že sa nebudeme rozptyľovať týmto javom, ale poctivo a trpezlivo pracovať s našou popradskou futbalovou mládežou. Spoliehame sa sami na seba, na pomoc rodičov a na prípadných sponzorov. Futbaluchtivej mládeže je v regióne dostatok, o čom svedčí aj veľký záujem o našu akadémiu. Spokojnosť nikdy nebola, nie je a neviem, či v podmienkach, v akých pracujeme, aj niekedy bude. Každopádne však môžem povedať, že naše výsledky sú primerané našim personálnym, materiálnym, priestorovým a najmä finančným možnostiam. Chlapci sa k nám chodia hrať a myslím si, že si futbal vo FAM Poprad užívajú a tešia sa z neho. Nechcem byť pesimistom, no mám pocit, že situácia spred desiatich rokov sa začína v popradskom futbale opakovať. Futbal v Poprade už robí iba pár fanatikov. Ak sa niekomu podarilo zlomiť ikonu futbalu pod Tatrami, Stanislava Kocha, tak potom je stav naozaj vážny.“
S pribúdajúcim časom vyžaduje aj práca okolo mládežníckeho futbalu čoraz väčšie nároky a požiadavky. Pociťujete to osobne aj vo FAM Poprad?
„Kto dnes aktívne robí s futbalom vie, že limitujúcim faktorom činnosti klubov sú peniaze. Aj cez problémy a krízu sa chcem poďakovať za skromnú finančnú dotáciu, ale aj nefinančnú pomoc mestu Poprad, taktiež ďakujeme za podporu PFZ, najmä pri organizovaní halových turnajov. Bez klubových príspevkov sa dnes už futbal robiť nedá. Sponzormi sú teda rodičia, ktorí majú záujem o športovanie svojich detí. Poďakovať sa chcem aj priateľom FAM, ktorí nám venujú 2 % z daní, ale aj drobným sponzorom. Skromne finančne vykryť súťažný ročník je rok čo rok ťažšie. Sme totiž možno jediným klubom v pôsobnosti PFZ, ktorý nič nevlastní a všetko pre svoju činnosť si prenajíma. Áno, 10 rokov si nás nikto nevšimol. Niekedy mám dojem, že naše famkárske deti a mládež sú v Poprade nechcené.“
FAM Poprad si po dobu svojej existencie dokázala na futbalovej scéne nielen doma, ale i v zahraničí, veľmi rýchlo vytvoriť veľké meno. Aké pozitívum sa pod tým podľa vás najviac podpísalo?
„Náš klub je dobre zapísaný najmä u našich severných susedov v Poľsku. Máme s nimi pravidelné kontakty a dovolím si povedať, že vzorne reprezentujeme nielen FAM Poprad, mesto Poprad, ale aj Slovensko. Myslím si, že FAM Poprad sa dostal na futbalovú mapu, o čom svedčí množstvo pozvánok na turnaje nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Za všetkým je veľa trpezlivej, každodennej práce našich zverencov pod vedením skúsených mládežníckych trénerov. Futbal sa oklamať nedá. No, ako som spomínal, účasť na turnajoch je limitovaná našimi finančnými možnosťami.“
Okrúhle výročie FAM Poprad dokáže byť i akousi výzvou a odrazovým mostíkom k ďalšiemu napredovaniu. Čo si od neho najviac sľubujete?
„Plánov máme veľa, ale určite by ma v prvom rade najviac potešilo vybudovanie jedného regulárneho futbalového ihriska v Poprade, ktoré by bolo trvale k dispozícii nášmu klubu. Ale o tom po doterajších skúsenostiach môžeme iba snívať. Veľa kompetentných má plné ústa rečí o starostlivosti o našu mládež, no skutky sú skoro vždy minimálne. Ani naša poctivá 10-ročná práca nikoho doteraz nepresvedčila. Ako som spomínal, chodíme pravidelne k našim severným susedom do Poľska a ich starostlivosť o mládež im úprimne závidíme. A veľakrát sa hanbíme, ak im ich pohostinnosť nevieme doma v Poprade vrátiť. Takže som realista a myslím si, že aj naďalej budeme robiť vo FAM Poprad futbal iba na takej úrovni ako doteraz.“
Ako hodnotíte momentálny rozvoj a trend „koženej“ v Poprade v súčasnom období?
„Keby futbal dostával v meste Poprad iba štandardné podmienky, určite by som vedel niečo zhodnotiť. Takto môžem povedať, že futbal v Poprade z roka na rok iba prežíva. Pri výstavbe NTC a rekonštrukcie ihriska vo Veľkej momentálne v Poprade nemáme regulárne ihrisko. A že dosahuje najmä seniorský futbal výborné výsledky, tak tomu už nerozumiem. Svedčí to iba o tom, že v Poprade máme špičkových trénerov a aj zanietených chlapcov, ktorí futbal úprimne milujú. Kladiem si však otázku, dokedy? Mládežnícky futbal stagnuje a keď sa aj objaví nejaký talentovaný chlapec, tak okamžite smeruje do lepšieho klubu, lebo v Poprade mu nemáme pre jeho ďalší rast čo ponúknuť.“
Čo si ako dlhoročný prezident FAM Poprad v nastavajúcom období najviac želáte a v širšom rozsahu by vás najmä potešilo?
„Čo by ma po 10 rokoch existencie FAM Poprad vedelo potešiť? Budem snívať. Určite by ma potešilo vybudovanie jedného regulárneho futbalového ihriska, ktoré by bolo trvale k dispozícii FAM Poprad. Potešilo by ma, keby sa po 10 rokoch v Poprade našiel generálny sponzor, ktorý by pochopil, že robíme užitočnú vec pre našu popradskú mládež. A najviac by ma potešilo, keby sme všetci fanúšikovia futbalu v Poprade boli zdraví a mohli by sme si povedať: Spojili sme sa pre popradský futbal.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
