Pešo chcú prejsť celú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom

Prejsť peši celú slovensko-poľskú hranicu si dala za cieľ partia turistov prevažne z východu.

Raz za rok počas troch až štyroch dní prejdú niekoľko desiatok kilometrov. Naposledy šťastne dopochodovali do Malého Lipníka (okres Stará Ľubovňa).

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. „Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si krásy prírody. Do dôchodku máme času dosť,“ povedal jeden z pätice dobrodruhov Igor Homa.

Hranica s Poľskom je dlhá 539 kilometrov. Jej zákutia spoznávajú Pavla Šoporová, Igor Homa, Martin Ďurik, všetci z Vranova, Jaro Pištej zo Starej Ľubovne i Peter Baran zo Zvolena.

„Pred rokmi mi napadlo, že by sme mohli netradične prejsť hranicu s Poľskom. Hľadal som parťáka, postupne sa z nás vytvorila skupinka piatich pochodujúcich,“ povedal Igor, ktorý stál za celým nápadom.

Tento rok zakončili v Malom Lipníku

Naposledy svoju túru zakončila kompletná pätica v Malom Lipníku. Tam dorazila z okolia prihraničných obcí Cígeľ, Obručné, Legnava.

„Vždy, keď sme v nejakých dedinkách, snažíme sa nájsť obchodík na doplnenie zásob. Keď sme naposledy dorazili do Legnavy, v obci nebolo ani živej duše. Podobne ani v Obručnom. Ak však vstúpi do takejto dedinky niekto cudzí, ihneď si vás všimnú. Obchodík sme mali otvorený ihneď,“ prezradil Jaro Pištej.

Podľa dobrodruhov sú ľudia v dedinkách mimo civilizácie veľmi milí a ústretoví. Dali by vraj aj posledné.

Prechádzanie po hranici mimo civilizácie si žiada vytvoriť si dostatočné zásoby. Zbaliť treba jedlo, vodu, oblečenie do dažďa či karimatku na spanie. Ruksak na chrbte váži aj 25 kíl.

„Najdôležitejšia je voda. Spoliehate sa aj na lesné studničky. Raz sa nám však stalo, že sme vodu nemohli nájsť aj tri dni,“ zaspomínal Igor.

V Poloninách stretli zubricu

Túry po hranici sa vyznačujú hlavne nezameniteľnou prírodou. Dookola vládne zväčša ticho. Sem-tam sa pritrafí, že cestou niekoho stretnete.

„V Poloninách sa nám podarilo vidieť zubricu. Vídame aj vysokú zver,“ poznamenal Jaro.
„Sú miesta, kde je neskutočne krásne. Napríklad Kráľova studňa pri Lenartove. Takže ich neprebehneme iba tak. Predsa len človek tam bežne nechodí. Stretávame však turistov, prehodíme pár slov. S Poliakmi sme si takto povymieňali kontakty,“ spomenula Pavla.

Všetci z pochodujúcich majú záľubu v turistike aj mimo spoločnej akcie.

„Ak sa stretnú ľudia s rovnakými záujmami, takéto treky naozaj stoja za to. Inak sa v takomto zložení počas roka nestretávame,“ povedala Pavla.

O rok plánuje pätica turistov pokračovať hranicou. Začnú na mieste, kde skončili, teda v Malom Lipníku. Podľa všetkého by sa mali pobrať cez Sulín, Mníšek až smerom na Pieniny.