POPRAD. Svoje obdivuhodné futbalové umenie podpísané výnimočným čuchom na góly preukázal výrazným spôsobom predovšetkým v minulej sezóne III. ligy skupiny Východ. Potvrdilo to jeho 16 presných zásahov do siete súperov, vďaka ktorým sa stal zároveň aj tretím najlepším strelcom tejto súťaže. Aj táto skutočnosť viditeľne potvrdzuje, že pre seniorský kolektív patrí v súčasnosti medzi neodmysliteľnú oporu, ktorej prípadná neočakávaná neúčasť v dôležitých stretnutiach bola na celkovej hre tímu badateľná a veľmi citeľná. V nasledujúcom dialógu sme tohto gólového kanoniera oslovili a spoločne s ním sa obzreli nielen na jeho veľmi vydarenú vlaňajšiu sezónu v domácom Poprade, ale aj osobné vyhliadky do nastávajúceho, teraz už rozbehnutého súťažného ročníka 2013/2014.
I keď v súčasnom období je hlavná pozornosť upretá na úvod novej sezóny, predsa len pri návrate do uplynulého súťažného ročníka ste boli so svojimi spoluhráčmi v III. lige skupiny Východ skvelou vizitkou. Ako by ste pri pohľade do vlaňajšej náročnej sezóny zhodnotili vydarené účinkovanie vášho mužstva?
„V prvom rade musím poznamenať, že i napriek nie najpriaznivejšej situácii v našom klube sme sa so spoluhráčmi snažili myslieť len na futbal. O to viac nás všetkých teší celkovo vynikajúca, ba dokonca doposiaľ najlepšia jarná časť počas účinkovania v tejto lige. Predvedenými výkonmi a hrou sme zaiste veľmi potešili aj našich priaznivcov, ktorí na naše domáce zápasy chodili v dostatočne hojnom počte aj do Spišskej Belej. Treba ale podotknúť, že na dosiahnutých výsledkoch sa vo veľkej miere podpísali najmä veľmi hlboké vzťahy medzi nami hráčmi a trénermi. V podstate sme vlastne všetci priatelia, ktorí poznajú navzájom aj svoje rodiny a vždy ťaháme spoločne za jeden povraz. Preto si myslím, že aj toto je jeden z hlavných faktorov, ktorý dokázal počas priebehu súťaže nášmu mužstvu priniesť tak kvalitné výsledky a body do tabuľky, vďaka ktorým sme sa prepracovali až na jej špicu tesne za lídra z Pohronia.“
Naznačili ste, že samotná súťaž zastihla váš tím v priam famóznej forme, hlavne v odvetnej časti súťaže. Z čoho podľa vás táto skvelá skutočnosť predovšetkým vyplynula?
„Na tomto výraznom pozitíve sa podľa mňa podpísal fakt, že naše mužstvo je už v podstate niekoľko rokov pohromade a vieme spoločne, kto od koho čo môže očakávať. I keď začiatok jarnej odvety kvôli úvodným dvom prehrám nám nevyšiel podľa želania, hneď po nich sme si spoločne sadli, aby sme našli vhodné riešenia nad vzniknutými problémami, ktoré sa podpísali na vzniknutom nepriaznivom štarte. Podstúpenie tohto kroku prinieslo v ďalšom priebehu rázny obrat k lepšiemu a začali sme vyhrávať a získavať tak dôležité body.“
Nielen zainteresovaných členov tohto klubu, ale taktiež všetkých priaznivcov popradského futbalu ste dokázali nadchýnať vašimi kanonierskymi schopnosťami i výrazným čuchom na góly. Ako ste osobne pociťovali náklonnosť a priazeň, ktorá vám bola neustále prejavovaná?
„Musím zdôrazniť, že k dosiahnutým gólom a mojej skvelej hre mi výraznou mierou pomohol celý kolektív a spoluhráči v ňom. Popritom som vždy pociťoval veľkú podporu aj od mojich trénerov, ktorí mi taktiež veľmi verili. Dostatočne veľkú náklonnosť a dôveru som vnímal aj zo strany verejnosti a ľudí, ktorí robia pre tento kolektívny šport aj napriek nepriaznivej situácii všetko, čo je v ich silách. Tieto faktory mi vo výraznej miere napomohli k tomu, aby som nadobudol potrebnú silu a sebavedomie a popritom dokázal hrať aj vo veľkej forme a pohode. Navyše som veľmi rád, že nielen mne, ale aj celému kolektívu sa úspešne vydarila jarná časť. Osobne ma samozrejme teší, že svojimi presnými zásahmi som prispel k zisku cenných bodov a víťazstiev.“
Kto priebeh uplynulej náročnej treťoligovej súťaže pozorne sledoval, zaiste zistil, že so 16 gólmi sa vám podarilo vyšplhať až medzi trojicu najlepších kanonierov tejto ligy. Čo pre vás tento výnimočný počet presných zásahov osobne znamená?
„Priznám sa, že osobne som chcel byť najlepší a nastrieľať o pár gólov viac ako sa mi v skutočnosti podarilo. I napriek tomu som ale predsa len spokojný s dosiahnutým počtom presných zásahov. Podotýkam však, že v budúcej sezóne urobím všetko preto, aby som sa stal najlepším kanonierom. Či sa mi tento plán podarí dosiahnuť, rozhodne viacero faktorov a ja pevne verím, že mi to pôjde. Som si vedomý, že momentálne sú všetci v popradskom futbale s mojou predvedenou hrou dostatočne nadšení, preto chcem aj v tejto sezóne urobiť maximum pre to, aby boli aj tentoraz so mnou opäť spokojní.“
Po minuloročnom návrate z hosťovania v susednom Liptovskom Mikuláši ste určite aj vy tajne dúfali v lepšie oživenie popradského futbalu, ktorého ste sa ale do týchto chvíľ akiste ešte nedočkali. Čo preto podľa vás vo vlaňajšej sezóne rozhodovalo o prejavovanom vytrvalom spasiteľskom zanietení a náklonnosti k popradskému futbalu z vašej strany?
„Keďže som Popradčanom, mojou hlavnou futbalovou túžbou neustále je, aby sa táto kolektívna hra dostala v tomto meste čo najvyššie. Kvôli tomu sa budem usilovať vykonávať všetko preto, aby som čo najviac podal pomocnú ruku popradskému futbalu. V prvom rade chcem aj v tejto sezóne strieľať góly, vďaka ktorým by som svojmu kolektívu dokázal prispieť k možnému postupu do II. ligy, ktorú by si náš klub zaiste zaslúžil. Podotýkam, že k dosiahnutiu tohto vytúženého cieľa je tu veľká šanca stále živá, no prvoradým nevyhnutným krokom je prelomiť výraznú antipatiu voči futbalu, ktorá je v Poprade doposiaľ dlhodobým ťažiskom. Ak sa tento nepríjemný problém podarí konečne čo najskôr odstrániť, osobne si myslím, že práve to by mohol byť ten správny odrazový mostík k zviditeľneniu a oživeniu úplného futbalu v tejto podtatranskej metropole, v ktorej nanajvýš v najbližšej dobe vyrastie aj krásny nový domovský futbalový stánok. Z toho môžem usúdiť, že na budúci rok by to mohlo byť okolo popradského futbalu už celkom fajn.“
Súčasná neistota okolo ďalšej existencie a chodu tohto klubu v terajšej sezóne núti stále nie jedného z hráčov tímu k prestupu do iného mužstva, kde by mohol bez väčších starostí pokračovať vo vlastnej kariére. Neuvažovali ste v poslednom čase o podstúpení takéhoto kroku aj vy osobne?
„Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu určite áno. Navyše musím dodať, že už vlastne na začiatku letnej prípravy neboli okolo celkového vývoja futbalu v tomto klube dobré vyhliadky. Mal som niekoľko lákavých ponúk z iných klubov, ale asi tou najpriateľskejšou bol opäť odchod do susedného Liptovského Mikuláša. Žiaľ, k dohode medzi oboma klubmi nedošlo a aké zákulisie tam vzniklo, som sa nakoniec ani nedozvedel. Táto situácia ma po prosbe mojich trénerov a prezidenta klubu napokon prinútila ostať doma v Poprade, čo je pre mňa aj zároveň výzvou k tomu, aby boli s mojou predvedenou hrou a výkonmi vedúcimi k postupu do II. ligy počas sezóny čo najviac spokojní.“
Pre popradský klub ste sa stali jeho neodmysliteľnou súčasťou a pre samotné mužstvo taktiež neustálou oporou. Je podľa vás táto skutočnosť jedným zo základných krokov vedúcich k dosiahnutiu ešte vyšších mét v nastávajúcom napredovaní?
„V prvom rade treba zdôrazniť, že v súčasnosti mám už za sebou podstatný kus hráčskej kariéry a dosť vysoký futbalový vek. Keďže patrím medzi najskúsenejších hráčov tohto kolektívu, aj tréneri odo mňa vždy požadujú, aby som ťahal tento tím. Samozrejme, aj keď splniť ich priania nie je nikdy jednoduché, predsa len do každého merania síl idem s jasným odhodlaním a túžbou, aby som bol jedným z hlavných ťahúňov mužstva. Podotýkam ale, že cestou k tomu je tu aj pretrvávajúca skvelá partia hráčov, ktorým nikdy zatiaľ nechýbalo spoločné tímové srdce pre popradský futbal. Som presvedčený, že každý z nás hráčov, prevažne z odchovancov, odvádza na ihrisku maximum, koľko je toho schopný. To sa potom viditeľne prejavuje nielen na konečných výsledkoch, ale aj na predvedenej hre oproti iným kolektívom.“
Ktorým potrebným činiteľom venujete v dnešnom neľahkom futbalovom trende najhlavnejší dôraz k tomu, aby ste sa dokázali v pozícii kanoniera ešte viac presadiť a byť aj väčším postrachom pre zadné rady ostatných súperov?
„Musím uviesť, že veľkú pozornosť a dôraz kladiem na zvýšenú osobnú trénovanosť. V podstate trénujem 8 až 10-krát týždenne, čo je v porovnaní s ostatnými spoluhráčmi asi o dve tréningové jednotky väčší počet. Myslím si, že práve to je hlavný činiteľ, ktorý rozhoduje o mojich výkonnostných prednostiach odzrkadľujúcich sa potom na ihrisku v stretnutiach. Som určite veľmi rád, že sa mi to zatiaľ tak darí napĺňať a v nastávajúcom období budem na sebe čo najviac pracovať. Pevne verím, že zásluhou tohto vynaloženého úsilia sa mi podarí dosiahnuť ešte viac želateľných úspechov a nejakého futbalového ovocia. Podotýkam však, že splnenie týchto plánov nebude vôbec jednoduché, lebo v niektorých zápasoch sa mi hrávalo veľmi ťažko kvôli tomu, že protihráči ma počas celého súboja pozorne strážili a hrali len osobne na mňa. Napriek tomu som si s tým dokázal poradiť a úspešnou koncovkou potvrdiť, že patrím medzi nebezpečných hráčov a som jedným z hlavných kanonierov tejto súťaže.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
