„Najväčšie riziká v bani predstavuje nevyspytateľná príroda a zlyhanie človeka. Ak sa v uzavretom priestore bane či tunela niečo zanedbá, môže to mať fatálne následky. V bani je len jeden východ,“ hovorí o skúsenostiach z praxe Jozef Daniel zo Spišskej Novej Vsi, ktorý sa celý život zaoberal geológiou, geofyzikou a meračstvom.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Novovešťan Jozef Daniel sa 42 rokov venoval geológii. Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ pre geológiu v spoločnosti Uranpres, ktorá spolupracovala pri výstavbe diaľničného tunela Branisko.
Ďalšie nešťastie na rozostavanom diaľničnom úseku Jánovce – Jablonov v tuneli Šibenik nastolilo množstvo otázok o rizikách pri výstavbe tunelov. J. Daniel považuje túto prácu za zvlášť rizikové povolanie.
„Riziká v tuneli sú spôsobené predovšetkým prírodou, geotechnickými podmienkami razby, uzavretým prostredím, umelým vetraním, prítokom vôd, ale i zlyhaním ľudského faktoru. Tieto, ale i ďalšie faktory ovplyvňujú každodennú prácu pracovníkov v tuneli. Ak sa niečo v bani čo len trochu zanedbá, môže to skončiť banskou nehodou, prípadne i smrťou,“ poukazuje odborník na geológiu.
Razba rakúskou metódou
Razba v tuneli novou rakúskou tunelovacou metódou prebieha v troch etapách.
„Na začiatku sa vykoná razba vrchnej časti tunelovej rúry, neskôr sa razí hlavná časť nazývaná stupeň. Po ukončení razby stupňa v celej dĺžke tunela sa razí dno tunela,“ vysvetľuje.
Táto rakúska metóda patrí medzi najrozšírenejšie, použili ju pri razbe tunelov Branisko i Bôrik.
Dôležitou súčasťou sú strelné práce. Do čelby tunela sa urobia vrty, ktoré sa naplnia strelivom s rozbuškami a po opustení priestoru sa z bezpečnej vzdialenosti odpália.
Trhacie práce majú prísny postup
Podľa slov J. Daniela okrem trhacích prác je možné využívať aj tunelovacie stroje.
„Tie sa nemôžu použiť tam, kde sú na tento stroj nevhodné horniny, veľké množstvo predpokladaného prítoku vôd do tunela, prípadne ak ide o krátke tunely, kde sa montáž tunelovacieho stroja ekonomicky nevyplatí,“ upresňuje.
Trhacie práce majú vopred jasne určený technologický postup. Ten okrem iného obsahuje vymedzenie výbušnín a pomôcok povolených na pracovisku, obmedzujúce podmienky odstrelu, spôsob ochrany okolia pred jeho účinkami, potrebný počet osôb vrátane strelmajstrov. Okrem toho aj situáciu miesta odstrelu a jeho najbližšieho okolia s vymedzením manipulačného priestoru a bezpečnostného okruhu a spôsob ich vypratania a uzavretia.
Osudná chvíľa
„Zásad, ktoré sa musia striktne dodržiavať, je omnoho viac. Patrí medzi ne i opatrenie pri 'zlyhavke', teda nevybuchnutí nálože, vrátane spôsobu jej likvidácie. O tom, čo sa v tuneli v osudnej chvíli stalo, môžeme viesť len dohady. Pod nešťastie sa mohlo podpísať i horninové prostredie. V roku 2006 sme v tejto lokalite robili geologický prieskum. Sú tu zastúpené ílovce, pieskovce a zlepence paleogénu, ktoré sú nestabilné. Ďalšou možnosťou je zlyhanie materiálu - streliva, rozbušky, čo mohlo spôsobiť nevybuchnutie nálože v niektorom vrte,“ zamýšľa sa geológ.
Do úvahy podľa neho pripadá i konanie kompetentnej osoby, najmä pri spôsobe likvidácie „zlyhavky“, ktorú sa nepodarilo odstrániť ani ďalším odstrelom.
Otáznikom je veľký počet pracovníkov v čelbe v čase, keď tam bola nevybuchnutá nálož.
Jeden mŕtvy na Branisku
Počas výstavby tunela Branisko došlo k jednému smrteľnému pracovnému úrazu na povrchu, keď cúvajúce nákladné auto na povrchu tunela zrazilo človeka.
„Keď sa v bani alebo v tuneli niečo stane, je vždy tomu venovaná veľká pozornosť. Ak sa niečo stane na ceste, tak sa tomu venujeme len krátko, i keď zahynie viac ľudí. Osobne si myslím, že tak ako v prípade mosta pri Iliašovciach, aj v tomto prípade dlho potrvá, kým sa dozvieme definitívne stanovisko,“ uzatvára J. Daniel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
