Ako prvý sa k zraneným v tuneli Šibenik dostal lekár urgentnej medicíny Oleg Kostyukevych z levočskej záchranky. Aj napriek tomu, že nad záchranármi visela hrozba možnej explózie, spod sutín vytiahli zasypaného strelmajstra. Rovnako konal lekár Tomáš Tatarko z levočskej nemocnice, ktorý bol prvý na mieste tragickej nehody pred trištvrte rokom pri páde mosta v Iliašovciach.

LEVOČA. Lekár Anton Hanušin s dlhoročnou praxou záchranára, dnes námestník pre zdravotnú starostlivosť v levočskej nemocnici, hovorí o „záchranárskom hormóne“, keď človek nehľadí na vlastné ohrozenie, ale podstúpi aj riziko, aby zraneného vytiahol a dal mu šancu na prežitie.

Tak to bolo aj v pondelok nad ránom pri nekontrolovanej explózii v tuneli.

Kostyukevych spolu s kolegami ani na okamih nezaváhali a strelmajstra Rastislava Mihalika zasypaného zemou a kameňmi vytiahli spod sutín. Ošetrovali ho pod svetlom stavebných reflektorov, neskôr preniesli do sanitky a tam mu pomáhali zo všetkých síl.

„Bol vo veľmi vážnom stave, mal viacpočetné poranenia hrudníka, panvy, lebky, amputované prsty na pravej dlani, bol nestabilný. Začali sme okamžite s oživovaním, no pacient, bohužiaľ, po hodinovej resuscitácii podľahol zraneniam,“ zaspomínal lekár.

Na otázku, či sa nebál hroziaceho výbuchu, zareagoval: „Každý má v takýchto prípadoch určitý strach. Mal som ho aj teraz, no v rozhodujúcej chvíli si to človek neuvedomuje. Strach musel a aj išiel bokom. Hoci nás aj upozornili, že môže dôjsť k ďalšej explózii, aj napriek tomu sme sa snažili v prvom rade zachraňovať ľudské životy,“ zdôraznil Kostyukevych.

Zázrak, že ľudia pád mosta prežili

V čase, keď lekár ošetroval dnes už nebohého Rastislava, prišli na miesto ďalšie záchranky z Levoče a zo Spišskej Novej Vsi.

Práve v poslednej menovanej sa nachádzal lekár - záchranár Tomáš Tatarko, ktorý už preberal vytriedených pacientov podľa zranení.

Tatarko ako prvý zasahoval pri tragédii spred 9 mesiacov pri Iliašovciach. Lekár urgentnej medicíny z levočskej nemocnice v pondelok slúžil na spišskonovoveskej záchranke. Znova zachraňoval ľudské životy v podmienkach ohrozenia.

„Už po príchode bolo vidieť rozdiel medzi Iliašovcami a Šibenikom. Našťastie, nebolo toľko zranených ani obetí. Čo sa týka strachu, každý ho inak zvláda. My ideme na miesto nehody vždy s určitým stresom, čo bude na mieste. Hoci prvotné informácie máme, nikdy nevieme, do čoho skutočne ideme. Aj rozsah zranení nám ukáže až úvodná obhliadka. Niekedy to vyzerá hrozivejšie, ako to je. Inokedy naopak,“ zdôraznil mladý záchranár.

Pri výjazde na miesto sa snaží myslieť na to, aké to tam bude. „Hoci máme vopred informácie, vždy sa snažím myslieť na to, že je to dosť zlé, na to najhoršie, tak sa viac na to pripravím a koncentrujem. Je to potom lepšie, ak skutočnosť nie je až taká zlá. A osvedčilo sa mi to aj v praxi. Prvý lekár na mieste na seba berie zodpovednosť nielen zdravotnícku, ale musí robiť aj správne riadiace rozhodnutia, zachraňovať ľudí, neohroziť vlastnú posádku, komunikovať s operačnými strediskami, ktoré sú prakticky našimi vysunutými rukami,“ doplnil Tatarko.

Aj on potvrdil slová kolegu, že stres i strach po príchode na miesto idú bokom.

Nemyslí si, že si ho tragédie v ostatnom čase po profesionálnej stránke vyhľadávajú, skôr je to náhoda, keďže ako lekár – záchranár slúži na dvoch záchrankách v regióne.

Na margo pádu mosta v Iliašovciach ešte poznamenal, že keď prišli krátko po nehode na miesto, boli prekvapení.

„To, čo sme počuli z operačného strediska, bolo hrozivé a v skutočnosti aj bolo. No boli sme nesmierne radi, že toľko ľudí, ktorí tam pracovali, ako zázrakom prežili ten hrozný pád. Bohužiaľ, nie všetci mali to šťastie,“ dodal Tatarko.

Tvrdé testy záchranárov

Tragédia pri výstavbe mosta pri Iliašovciach a v tuneli Šibenik pri Levoči majú prívlastok nešťastie s hromadným postihnutím osôb. V praxi ide o prípady s troma a viac zranenými.

Ako zdôraznil Anton Hanušin, námestník pre zdravotnú starostlivosť v Nemocnici v Levoči, pri závažných poraneniach, traume je dôležitá prvá hodina.

„Ide o tzv. zlatú hodinku. Do hodiny by mal byť pacient s ťažkou traumou definitívne ošetrený. Ak sa tak nestane, jeho šanca na prežitie, vyliečenie sa zmenšuje. Pacient v akútnej fáze dokáže prežiť aj v prípade, keď ošetrenie príde po dvoch, troch hodinách, avšak smrť sa môže dostaviť po týždni či dvoch, práve z toho dôvodu,“ zdôraznil lekár.

Dôležitý je preto dobre fungujúci a zladený systém všetkých záchranárskych zložiek, aby ošetrenie prišlo čo najskôr.

Úlohou prvého lekára je tzv. triedenie ranených do štyroch skupín, v štyroch rôznych farebných označeniach:

• čierna farba označuje mŕtvych,
• červená sú vážne poranenia s akútnym ošetrením, liečbou,
• oranžová sú menej vážne poranenia,
• zelená najľahšie.

„Lekár toto triedenie musí urobiť čo najskôr podľa príznakov. Rozhodujúcimi sú komunikácia, dýchanie, stav krvného obehu. V Iliašovciach bolo nutné zriadiť aj hniezdo ranených, bezpečné miesto, kam smerovali ranení. Má dôležitý organizačný aj bezpečnostný zmysel,“ doplnil A. Hanušin.

Ocenil prácu všetkých záchranárskych zložiek na mieste oboch nešťastí.

„Som rád, že na mieste zasahovali naši lekári, ktorí majú atestáciu z urgentnej či anesteziologickej medicíny. Sú to odborníci na svojom mieste. Dvakrát pri dvoch tragédiách obstáli. Hromadné nešťastia sú veľmi reálne a tvrdé testy pre všetkých, ktorí v záchranárskom systéme fungujú. A zdá sa, že tie tragédie si Spiš akosi vyberajú,“ dodal lekár.

šim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš