Postupne sa v ňom vystriedali Jaromír Nohavica, súrodenci Babjakovci, v piatok Petrovia Lipa a Cmorik a v posledný augustový deň sa v ňom predstaví Sisa Sklovska.
KEŽMAROK. Využívanie cirkevného objektu, navyše zapísaného do zoznamu UNESCO, môže priniesť viacero protichodných reakcií.
Avšak, ako povedal kežmarský evanjelický farár Roman Porubän, tým, že kostol nahrádza kultúrny stánok, pomáha aj mestu.
Interpreti, ktorí majú záujem odohrať svoj koncert v kostole, sú usmerňovaní, aby svoj repertoár upravili vzhľadom na prostredie.
Jaromír Nohavica, ktorý v drevenom kostole vystupoval už dvakrát, bol podľa vlastných slov v Levoči označený za krčmového speváka.
Porubän sa na neho aj na jeho tvorbu pozerá inak: „Koncert bol patrične prispôsobený prostrediu. Niektoré piesne venoval Jurajovi Tranovskému, veľkej osobnosti evanjelickej cirkvi, ktorý dal niektoré piesne dokopy a vznikla Cithara Sanctorum. V našej cirkvi sa využívala do roku 1993. Nohavica mal niekoľko vyslovene duchovných piesní, žalmov.“
Kultúra v kostole má pozitívny ohlas
Piatkový spoločný koncert Petra Lipu a Petra Cmorika si nenechalo ujsť množstvo divákov. Aj tí potvrdili, že koncerty v kostole majú svoje čaro.
„Koncerty v drevenom kostole vnímam veľmi pozitívne, na viacerých som sa aj zúčastnil. Priestor má výnimočnú atmosféru a úžasnú akustiku, je priam stvorený na takéto podujatia. Počuť a vidieť napríklad Jaromíra Nohavicu spievať a hrať v preplnenom kostole je, dovolím si povedať, zážitok na celý život,“ povedal jeden z divákov, Boris Švirloch.
Michal Vadrna, študent Teologickej fakulty v Prešove, to vníma podobne: „Dostojevskij povedal, že krása spasí svet. Krása, ktorú ponúkajú títo umelci v sakrálnom prostredí, mne osobne poukazuje na krásu Boha. Zaiste, chrám je na iné účely – má človeka posväcovať, ale keďže v meste nemáme vhodnejšie prostredie, je to v poriadku. Každý si tam nájde to, čo chce a potrebuje.“
„Ja osobne, ako človek naklonený hudbe a kultúre, vnímam určité veci pozitívne, aj keď názory ľudí môžu byť rôzne, či využívať alebo nevyužívať kostol na podobné účely. Podmienkou zapísania nášho kostola do kultúrneho svetového dedičstva UNESCO bolo, aby bol využívaný. Samozrejme, nie za každú cenu,“ podotkol na záver farár Roman Porubän.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
