Hoci slovenský jazyk bol jeho pracovným nástrojom, odišiel zo Spiša do ďalekej Austrálie. Vzdialený tisícky kilometrov však pozorne sleduje dianie v rodnej Levoči. Výsledkom sú potom rôzne úspešné humorné pásma a estrády, ktoré v meste Majstra Pavla zapĺňajú hľadisko. Reč je Karolovi Bendžalovi.
LEVOČA. Spišiaci si ho možno ešte pamätajú z čias, kedy v divadle v Spišskej Novej Vsi pôsobil ako herec. V roku 1992 s manželkou, dvoma deťmi a štyrmi kuframi odišiel do Austrálie.
Práve odtiaľ píše scenáre, paradoxne, z prostredia Levoče a posiela ich svojim priateľom, ktorí sú z tohto mesta.
Džabaniny 1, 2, 3, V tom malom meste 1, 2 a najnovšie Pesničky zo Šišplatzu. To sú niektoré autorské počiny K. Bendžalu.
Láskavým humorom sa vysmieva z Levočanov, miestnych komunálnych politikov, na paškál si berie aj aktuálne dianie v meste. Odmieta tvrdenie, že by sa v Levoči našli malomeštiaci.
„Nie, sú to lokálpatrioti. Dvaja malomeštiaci sa vedia dohodnúť, lokálpatrioti však nie,“ hovorí. Uťahuje si aj z volených predstaviteľov mesta.
„Vládne tu letargia a dvanásť rozhnevaných mužov. Je mi ľúto, že na mestskom úrade sú všetci tak veľmi smutní,“ tvrdí.
S herectvom musel skončiť
Bendžala spomína, ako vždy túžil cestovať do Austrálie. Žil tam ich strýko, v čase socializmu však nemohli o tom nahlas hovoriť.
Príležitosť cestovať sa naskytla až po zmene spoločenského systému v našej krajine. Vtedajší kultúrnik neváhal vraj ani chvíľu, hoci vedel, že mimo Slovenska sa už ako herec nebude môcť živiť.
Spomína, že najprv pracoval pri stavaní mostov, išlo o namáhavú fyzickú prácu. Dnes je údržbárom v nemocnici.
Jeho manželka pracuje v zdravotníctve. Do Austrálie prišli, keď v krajine bola 14-percentná nezamestnanosť.
Cestovali s chabou znalosťou angličtiny
„Najhoršie bolo zvyknúť si na horúčavy,“ spomína K. Bendžala. Rodine bolo horúce aj pri dorozumievaní sa.
Vycestovali totiž len s chabou znalosťou angličtiny.
„Za socializmu neboli jazykové kurzy anglického jazyka. Kto oficiálne vyhľadával, ako sa tento cudzí jazyk naučiť, okamžite sa ocitol na listine Štátnej bezpečnosti,“ hovorí pán Karol.
Zmenu vo svojom živote neľutuje.
„Je to iná krajina, ráno si musíte poriadne vytriasť topánky, ktoré máte pred dverami, či tam náhodou nie je jedovatý pavúk. Môžeme si tu však kúpiť naše párky, pivo a dokonca aj tresku. Máme tu československý klub. Lenže veľmi dôležité je adaptovať sa v krajine, ktorú si vyberiete za svoj domov, rešpektovať tunajšie pravidlá a spôsoby,“ opisuje K. Bendžala.
Pri svojej tvorbe sa smeje
S Levočou je však stále spätý. Netají, že slovenský jazyk mu chýbal, preto začal písať. Vyšli mu už dve knihy poviedok.
„Stále pomocou internetu sledujem, čo sa deje v Levoči. S priateľmi komunikujem cez skype. Potom tvorím scenáre, pošlem ich priateľom, ktorí sú členmi Levočskej divadelnej spoločnosti. Výsledok si pozriem na DVD,“ hovorí tento autor.
Vraj mu nechýba potlesk ani ovácie pri premiére, či nerváky na skúškach. „Veľmi sa nasmejem, keď tvorím, to mi stačí,“ skromne tvrdí K. Bendžala.
Raz za dva roky, prípadne aj častejšie sa mu podarí pricestovať z Austrálie do rodnej Levoče.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
