Výlet do Iránu sa pre neho a pre jeho kamarátov začal idylicky, ale nakoniec skončili vo väzbe. Po troch mesiacoch v nej sa šiesti z ôsmich športovcov vrátili na Slovensko.
POPRAD/BRATISLAVA. Zo všetkých kamarátov, ktorí išli do Iránu, sa Pavol Tropp tomuto športu venuje najkratšie, približne štyri roky. Ostatní už viac než desaťročie.
Mnoho ľudí si mýli paraglajding a parašutizmus, ale rozdiel je veľmi jednoduchý: „Parašutizmus je šport, pri ktorom sa skáče z lietadla. Pri paraglajdingu sa štartuje z kopca a využívajú sa teplé termické prúdy na prekonávanie vzdialeností,“ začína svoje rozprávanie mladý Kežmarčan.
Bezchybný začiatok
Úvod iránskej expedície sa začal pre Slovákov bezproblémovo. Iránčania boli podľa Troppových slov veľmi priateľskí, vrúcni a pohostinní.
Videli krásnu krajinu, ochutnali miestne špeciality a lietali nad nádherným iránskym pohorím Zagros, ktoré sa tiahne až po pobrežie Perzského zálivu.
„Po jednom z pristátí nás vzala polícia a ocitli sme sa vo väzbe,“ pokračuje Tropp.
Väzenie nebolo ničím špecifické, ale napriek tomu mali isté priestory naviac: „V miestnosti sme mali chladničku, kuchynku a televíziu.“
Dni mali pre Slovákov jasný harmonogram. Po raňajkách predovšetkým športovali, potom nasledoval obed.
Popoludní sa venovali šachu, kartám a vzdelávaniu vďaka malej knižnici, ktorú mali tiež k dispozícii.
Podvečer sa chodievali prejsť na čerstvý vzduch a pred spaním väčšinou sledovali televíziu.
Vedeli, že ide o nedorozumenie
Atmosféra v stiesnenom väzení bola podľa Troppa prekvapujúco veľmi dobrá: „Medzi nami, našťastie, nenastala žiadna ponorková choroba. Keďže sme vzdelaní v rôznych oblastiach, spoločne sme si vymieňali vedomosti a skúsenosti.“
Napriek pobytu vo väzení stále dúfali v čo najskorší návrat domov: „Navyše sme sa navzájom povzbudzovali. Mysleli sme na to, že to celé je len nedorozumenie. Vedeli sme, že sme nič zlé nespravili.“
Stále myslel na rodinu, na priateľov a na to, čo bude robiť, keď príde na Slovensko. S najbližšími bol aspoň v telefonickom kontakte.
Prekvapujúci návrat domov
Slováci do poslednej chvíle nevedeli, či a kedy sa z Iránu vrátia. Ako nám Tropp potvrdil, bolo to pre nich obrovské prekvapenie.
Veľký kus práce pritom podľa jeho slov odviedlo ministerstvo zahraničných vecí: „Bez ich úsilia a skúseností by bol náš osud veľmi nejasný.“
Paraglajdisti si od svojho hobby na nejaký čas oddýchnu a chcú si užiť predovšetkým Slovensko. Do cudziny sa podľa slov Kežmarčana nechystajú: „Sme šťastní, že sme doma a so svojimi rodinami.“
Skúsenosť s väzením poznačí každého človeka a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Trojmesačné iránske väzenie však bolo podľa Troppových slov aj na niečo dobré: „Začali sme si viac vážiť slobodu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
