Včelári z Levoče a okolia sa tešia. Po dlhom období majú totiž med z medovice, ktorý produkujú vošky. Lepkavú hmotu na ihličí a listoch potom spracujú včely. Výsledkom je vzácny med tmavého sfarbenia.
LEVOČA. Ladislav Gajdoš, ktorý v Levoči včelári 24 rokov, hovorí aj o dobrej tohtoročnej znáške. Je to ďalší dôvod na radosť, pretože posledné tri roky boli, čo sa produkcie medu týka, veľmi biedne.
Starší ľudia podľa L. Gajdoša hovoria na margo lepkavej tekutiny, že padá Božia manna.
„V iných oblastiach, hlavne na strednom Slovensku, je tento jav dosť bežný, u nás však nie. Pre Levoču a okolie je typický med z malín, lesných a lúčnych kvetov. V tomto roku však včely dali prednosť medovici, preto je malinového medu menej,“ opísal tento skúsený včelár.
Medovicu produkujú vošky, keď vyciciavajú z ihličia a listov potrebnú tekutinu. To, čo ostáva v prírode, potom spracujú včely.
Vplyv na takúto situáciu má hlavne počasie. Hlavne silné dažde môžu túto vzácnu medovicu zmyť, tohtoročné horúčavy jej naopak priali.
Voškám škodí aj nepriaznivé počasie v jarnom období. „Po agátovom mede je to jeden z najkvalitnejších medov,“ tvrdí L. Gajdoš.
Vyrovnaný hospodársky výsledok
Včelári z Levoče hovoria aj o vcelku slušnom roku.
„Kočovní včelári majú aj sedemdesiat kíl medu od jednej rodiny. V čase, keď kvitne agát, sa presúvajú na juh Slovenska a ostávajú tam aj dva týždne. U mňa je to dvadsať kíl na jednu rodinu. Posledné tri roky to však bolo len osem až desať kíl,“ opísal včelár z Levoče.
V tomto období, keď sa končí leto, včelári pracujú na zazimovaní svojich úľov. Pre jednu rodinu potrebujú asi dvanásť kíl cukru. Aby včely prežili do jari, dostávajú potravu vo forme sladkého sirupu.
To, či dobrá znáška medu bude mať vplyv aj na jeho cenu, je dnes otázne. L. Gajdoš hovorí, že ľudia majú záujem o med, kupujú ho priamo od včelárov. Vysoký dopyt preto tlačí ceny aj smerom nahor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
