VYSOKÉ TATRY. Vo Vysokých Tatrách sa možno budú prepisovať dátumy vzniku niektorých osád.
Aj to je výsledkom konferencie Tatranské 19. storočie a jeho osobnosti, ktorú pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu v piatok usporiadalo mesto Vysoké Tatry v spolupráci s neformálnym zoskupením Priatelia Rainerovej útulne a Horským internetovým klubom v Starom Smokovci.
Účastníci konferencie budú mať možnosť vyjadriť sa k niektorým zmenám, ktoré možno očakávať pri dátumoch vzniku tatranských osád. „Nebude sa meniť história, budú sa meniť niektoré dátumy,“ uviedol jeden zo spoluorganizátorov konferencie Mikuláš Argalács.
Príkladom je Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Kým v prvom prípade sa dnes uvádza rok 1793, kedy je datované postavenie prvého objektu v tejto osade. Ďalšie pribudli o pár rokov neskôr v roku 1797 a dlhé roky sa ako rok vzniku uvádzal práve tento rok.
Dnes si však mesto Vysoké Tatry pripomína rok 1793, ako rok vzniku osady Smokovec.
V prípade Tatranskej Lomnice sa dnes uvádza a oslavuje ako dátum rok 1892, kedy uhorský štát založil turistickú osadu, avšak už v roku 1881 tu stála horáreň, ktorú využívali aj návštevníci tejto časti Tatier a až následne tu pribudli ďalšie objekty.
Podobne bude možno treba prehodnotiť aj údaj o vzniku Tatranských Matliarov.
Kedy sa začal v Tatrách organizovaný cestovný ruch?
Na konferencii sa tiež otvorila téma vzniku organizovaného cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. Hoci ako o prvej turistke vo Vysokých Tatrách sa hovorí o Beate Laskej, ktorá už na Turíce v roku 1565 absolvovala s kežmarskými mešťanmi vychádzku do Tatier, nemožno ešte hovoriť o cestovnom ruchu.
Podľa chatára z Rainerovej útulne Petra Petrasa možno o vzniku organizovaného cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách hovoriť až od roku 1795, keď si jeden z veľkoslavkovských gazdov prenajal jeden z objektov v Smokovci a začal tam ponúkať služby pre návštevníkov za úhradu.
Za priekopníka tatranského cestovného ruchu možno podľa Argalácsa považovať Jána Juraja Rainera, ktorý si v roku 1833 prenajal osadu Smokovec. O „rozpumpovaní“ cestovného ruchu v modernom ponímaní možno podľa neho hovoriť až v súvislosti so vznikom Uhorského karpatského spolku.
Na konferencii tiež odznela verejná výzva samosprávam, podnikateľom a širokej verejnosti na podporu zhotovenia a osadenia pamätnej tabule Uhorskému karpatskému spolku, ktorého prvé sídlo bolo v Kežmarku a dnes je už aj známy objekt, v ktorom tento spolok sídlil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš