POPRAD. Preplnené cesty od Kežmarku v čase dopravnej špičky znepríjemňuje aj množstvo svetelných križovatiek. Ďalšie sa nachádzajú pri nákupných centrách a na ceste I. triedy smerom na Levoču.
Väčšinu svetelných križovatiek v meste má pod správou spoločnosť Siemens.
„Naša spoločnosť spravuje v meste spolu 9 radičov cestnej dopravnej signalizácie, ktoré riadia spolu 11 križovatiek. Novovybudované križovatky, ktoré vznikli v blízkosti diaľničného privádzača Poprad – východ, však naša spoločnosť zatiaľ nespravuje,“ vysvetlil Martin Noskovič, hovorca spoločnosti.
Mnoho vodičov dúfalo, že pri veľkom počte semaforov bude na celom úseku zriadená zelená vlna.
„Vytvoriť koordináciu riadenia dopravy medzi viacerými križovatkami je vcelku náročný proces. Treba zohľadniť intenzitu automobilovej dopravy na hlavnom ťahu v oboch smeroch, výjazdy vozidiel, odbočenia z hlavného smeru, chodcov,“ povedal Noskovič.
Nikdy sa nepodarí nastaviť situáciu tak, aby boli stopercentne spokojní vodiči v oboch jazdných pruhoch a chodci.
Koordinácia v oboch smeroch
Štefánikova ulica je v súčasnosti koordinovaná v oboch smeroch. Problémom však je železničný podjazd.
„Zužovanie komunikácie zo 4-pruhovej na 2-pruhovú a opätovné rozširovanie spôsobuje upchatie dopravy v ranných i popoludňajších špičkách. Preto je zbytočné vypracovať koordináciu celého úseku. Toto spomínané úzke hrdlo aj tak zastaví dopravu a za podjazdom by svietila zelená v hlavnom smere pre pár áut, ktoré prejdú ako prvé,“ vysvetlil hovorca spoločnosti.
Koordinácia tohto úseku je teda v súčasnosti rozdelená na dva celky – vnútromestskú, pred železničným podjazdom, a vonkajšiu, za železničným podjazdom, smerom na Kežmarok.
Vypnutím semaforov sa znižuje bezpečnosť
Zároveň sú križovatky za podjazdom naprogramované v dopravne závislom režime riadenia.
Reagujú tak na žiadosti chodcov prejsť na druhú stranu cesty či vozidlá, ktoré odbočujú vľavo z hlavného smeru.
„Je potrebné podotknúť, že cestná dopravná signalizácia,už za križovatkou s Továrenskou ulicou smerom von z mesta, nie je v súčasnosti koordinovaná. Podľa našich informácií však už dopravní inžinieri pracujú aj na koordinácii spomínaných križovatiek,“ upozornil Noskovič.
Ako dodal, vypnutie niektorej svetelnej signalizácie na križovatke môže dopravu urýchliť, ale rapídne by sa znižovala bezpečnosť.
Chodci sa môžu cítiť bezpečne
Problémom niektorých križovatiek je veľmi krátky interval zelenej pre chodcov. Pri hlavnej pošte je to dokonca len sedem sekúnd.
Za tento čas musia chodci prejsť cez štyri pruhy. Už v treťom im však naskočí červená.
„Chodecké signály a ich význam sú občanmi často dezinterpretované. Všeobecne známe základné pravidlo je, že chodci nesmú na červenú vojsť na priechod. Keď im však počas chôdze uprostred priechodu skočí červená, neznamená to, že sa majú vrátiť naspäť, ale pokračovať ďalej,“ objasňuje Noskovič.
„Chodecký priechod je vždy koncipovaný tak, aby aj ten posledný chodec, ktorý stihne spraviť na priechode len jediný krok počas zeleného signálu, teda predtým, než mu zasvieti červená, bezpečne došiel na koniec.“
Rezervy sa počítajú viacerými spôsobmi
Spomínanej rezerve sa hovorí kolízny medzičas. Znamená, že od zhasnutia zelenej pre prvú dopravnú skupinu, po zasvietenie zelenej pre druhú skupinu musí byť dostatočná rezerva na to, aby prvá skupina bezpečne opustila križovatku predtým, ako do nej vojde ktokoľvek z druhej, kolíznej, skupiny.
Čas sa vždy počíta inak. Pre chodcov sa počíta s rýchlosťou približne 4 kilometre za hodinu. „Pri štvorpruhovej komunikácii je tento medzičas čas v hodnote 15-16 sekúnd, ktoré ostávajú chodcom na tzv. ‘dochod‘ po zhasnutí zeleného signálu,“ ozrejmil Noskovič.
Teoreticky by chodcom stačila aj jediná sekunda zelenej na to, aby bezpečne prešli cez celú komunikáciu, podľa noriem však každá zelená musí trvať aspoň 5 sekúnd.
Podľa Noskoviča je možné nastaviť zelenú pre chodcov v dĺžke aj 20 sekúnd, no treba počítať, že takouto dlhou zelenou sa zablokuje hlavný smer na viac než 40 sekúnd, a to už je výrazný zásah do koordinácie vozidiel v hlavnom smere.
Zlé načasovanie či nefunkčnosť semaforov môžu nahlasovať aj občania. Podnety je potrebné adresovať na Mestský úrad, oddelenie územného rozvoja, dopravy, architektúry a výstavby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš