Niektoré pamiatky severného Spiša stále čakajú na objavenie turistami

Región dvoch susedných okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa ponúka množstvo historických pamiatok.

Región dvoch susedných okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa ponúka okrem prírodných krás Vysokých Tatier či Pienin aj množstvo historických pamiatok.

KEŽMAROK/STARÁ ĽUBOVŇA. Pamiatky na území dvoch okresov sú roztrúsené takmer vo všetkých mestách a obciach. Mnohé z nich ešte stále čakajú na objavenie turistami.

Ľudia si pamiatky všímajú

„Veľmi radi spoznávame Slovensko, najmä naše okolie. Chodievame do Levoče, Kežmarku či do Spišskej Soboty. Námestie je úžasné a dýcha históriou. Rovnako ako aj napríklad Kežmarský hrad. Viete, niekto chodí na dovolenku do zahraničia, ale nám stačí Slovensko. Najprv chceme poznať miesta, kde sme sa narodili, až potom zahraničie,“ povedala pani Zuzana zo Starej Ľubovne.

Na jej slová nadviazala Podolínčanka Andrea. „Viem, že v okolí je toho pomerne veľa, s čím sa môžeme pochváliť. Veľa pamiatok síce nepoznám, ale chcela by som. Všetci spomínajú len tie hlavné, ale je ich určite oveľa viac. Možno tie menej známe sú aj krajšie,“ polemizovala Andrea.

Kežmarčan Pavol si v meste váži niekoľko pamiatok. „Podľa mňa máme v Kežmarku niekoľko krásnych objektov. Napríklad Baziliku sv. Kríža, hrad či železničnú stanicu. Keby sa investovalo do nej a do jej okolia, mohla by to byť opäť jedna z pých mesta, keďže ju vidno už z diaľky,“ upozornil Pavol.

Bohatý Kežmarský okres

Okres Kežmarok je podľa štatistík Krajského pamiatkového úradu Prešov (KPÚ) bohatý na pamiatkové objekty.
„Územie Kežmarského okresu je naozaj výnimočné nielen veľkým počtom pamiatok, ale aj rôznorodým pamiatkovým fondom. V okrese je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok zapísaných 454 národných kultúrnych pamiatok (NKP) so 772 pamiatkovými objektmi. V registri hnuteľných kultúrnych pamiatok je zapísaných 530 NKP s 1260 pamiatkovými predmetmi,“ uviedla Iveta Bujnová z pracoviska Poprad - Spišská Sobota KPÚ Prešov.

Nehnuteľné pamiatky tvoria predovšetkým meštianske domy, roľnícke dvory, kostoly, kaštiele, pomníky, pamätníky, cintoríny, sochy, kaplnky, školy a ďalšie stavby s preukázateľnými pamiatkovými hodnotami.
Zoznam hnuteľných pamiatok tvoria predovšetkým oltáre, organy, obrazy, sochy, krstiteľnice, zvony, kríže či lavice, teda interiérové vybavenie kostolov. Ďalej sa však v ňom nachádzajú aj predmety slúžiace k cirkevným obradom ako kalichy, svietniky a podobne.

Centrá miest a obcí sú rezerváciami

Mestá a obce v okrese majú vo väčšine zachovanú stredovekú zastavovaciu schému s typickou zástavbou meštianskych alebo remeselníckych domov.

„Práve z dôvodu najväčšej koncentrácie nehnuteľných NKP s uceleným historickým sídelným usporiadaním je v historickom jadre mesta Kežmarok vyhlásená pamiatková rezervácia a v obci Osturňa pamiatková rezervácia ľudovej architektúry,“ povedala Bujnová.

Ďalšími pamiatkovými územiami so zachovanou historickou štruktúrou sú pamiatkové zóny. Tie sa nachádzajú v historickom jadre mesta Spišská Belá a v obciach Vrbov a Ľubica.

Ochranné pásmo NKP kaštieľ s areálom, kostol a zvonica bolo vyhlásené aj v miestnej časti Strážky mesta Spišská Belá. Ide predovšetkým o preventívne opatrenie, aby sa na tomto území nestavali budovy, ktoré by narušili okolie pamiatok.

Z rovnakého dôvodu bolo ochranné pásmo vyhlásené aj v pamiatkovej rezervácii v Kežmarku.

Známe aj neznáme pamiatky

Medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky patrí Kežmarský hrad, artikulárny kostol, nový evanjelický kostol, Bazilika minor sv. Kríža so zvonicou v Kežmarku, kaštieľ s parkom a Kostolom sv. Anny v Spišskej Belej-Strážkach či pôvodne kartuziánsky kláštor v Červenom Kláštore.
Bujnová však tvrdí, že aj ďalšie pamiatky sú hodné väčšej prezentácie.

„Málokto vie o unikátnych zreštaurovaných neskorogotických nástenných maľbách vo svätyni rímskokatolíckeho Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici či o najhodnotnejšom vyobrazení Ladislavskej legendy z prvej štvrtiny 14. stor. v sakristii tohto kostola; o renesančnom drevenom kazetovom strope v rímskokatolíckom Kostole sv. Uršule vo Výbornej; o ojedinelých spišských dvojloďových kostoloch vo Veľkej Lomnici, Vrbove, Ľubici, Spišskej Starej Vsi, Spišskej Belej a v Lendaku; o zreštaurovanej bohatej barokovej štukovej výzdobe v rímskokatolíckom Kostole sv. Serváca vo Vrbove,“ predstavila pamiatky v rýchlosti Bujnová.

Nedostatočne spropagovanou pamiatkou je podľa nej aj unikátna knižnica v objekte Lýcea v Kežmarku, ktorá je najväčšou školskou knižnicou v strednej Európe. Množstvo iných, vysoko hodnotných gotických a barokových pamiatok sa nachádza v ďalších jednotlivých kostoloch.

Drevený kostol a hrad

Mesto Kežmarok má vo svojom širšom centre hneď niekoľko pamiatok – drevený artikulárny kostol, lýceum, hrad či redutu.

„Medzi najhodnotnejšiu stavbu v celom Kežmarskom okrese patrí evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, ktorý spolu s ďalšími 7 chrámami a 1 zvonicou patrí do súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka, zapísaného v roku 2008 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V roku 2012 bola na objekte kostola zrealizovaná výmena strešnej krytiny, čiastková obnova krovu, výmena dažďových žľabov a zvodov, rekonštrukcia bleskozvodov,“ priblížila Bujnová.

V tesnej blízkosti artikulárneho kostola stojí nemenej významná národná kultúrna pamiatka – lýceum – kde je v súčasnosti obnovená iba severovýchodná fasáda, ale do budúcnosti sa pripravuje aj obnova ďalších fasád.
Jedinou prezentovanou pamiatkou hradnej architektúry v okrese je kežmarský mestský hrad s jeho areálom. Aj ten si však vyžadoval nemalé finančné investície pre zachovanie dobrého stavu stavby.

„V roku 2012 bola ukončená výmena strešných krytín na hradných objektoch, ktorá prebiehala niekoľko rokov. Prioritou v súčasnosti je sanácia vlhkosti jednotlivých hradných objektov. Na projekte sa, aj keď len čiastočne, začalo pracovať už v tomto roku v priestoroch prízemia hradného paláca,“ dodala Bujnová.
Kežmarské námestie by malo byť aj v budúcnosti poznačené čulým stavebným ruchom.

„V súčasnosti prebieha obnova centrálnej mestskej zóny Kežmarok, konkrétne v oblasti Hradného námestia a Ulice Dr. Alexandra. Pripravovanej obnove objektu reduty na námestí predchádza v súčasnosti spracovávanie projektovej dokumentácie obnovy,“ povedala plány do budúcnosti Iveta Bujnová.

Pomáhajú aj dobrovoľníci

Pri obnove pamiatok nefiguruje len Pamiatkový úrad, ale niekedy sa pridajú aj dobrovoľníci. Takým prípadom je aj kaštieľ v Toporci, ktorý leží na rozhraní okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa.

„Významnou pamiatkou, ktorá v súčasnosti doslova vstáva z popola, je renesančno-barokový kaštieľ Görgeyovcov. Objekt bol v havarijnom až dezolátnom stave, so zrútenou strešnou konštrukciou a takmer všetkými zaklenutiami priestorov poschodia. Občianske združenie Astra, ktoré je vlastníkom objektu, dokázalo od roku 2011 stavebnými prácami zrealizovať nevyhnutné zabezpečovacie práce, ktoré zastabilizovali dochované historické konštrukcie kaštieľa,“ priblížila projekt Bujnová.

V priebehu týchto prác vykonali aj architektonicko-historický výskum, ktorého výsledky budú podkladom pre spracovanie projektovej dokumentácie obnovy.

„Započatá obnova tohto kaštieľa, ohliadnuc od notoricky známeho nedostatku finančných prostriedkov, je úžasná v snahe mladých ľudí zachrániť tento výnimočný objekt, ktorý patril medzi významné zemepanské sídla na Spiši. Areál kaštieľa pôvodne dotváral park z 19. storočia a ohradový múr, z ktorého sa dodnes zachovala len murovaná klasicistická brána,“ netajila potešenie nad iniciatívou občianskeho združenia Iveta Bujnová.

Unikáty sú aj pri Starej Ľubovni

Susedný Staroľubovniansky okres má tiež niekoľko pamiatok, ktoré sú z historického hľadiska zaujímavé.
„Unikátnu pamiatku zo začiatku 20. storočia predstavuje gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch. Ten bol vybudovaný v rokoch 1904-1911 ako eklektická stavba s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Autorom projektu bol Ján Nepomuk Bobula. Chrám sa zachoval bez neskorších stavebných zásahov a svojimi rozmermi, dominantnosťou a najmä architektúrou sa radí medzi unikáty celoslovenského významu,“ priblížil Dominik Sabol z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

Podľa Sabola sú ďalšími významnými pamiatkami drevený chrám v obci Hraničné z roku 1785, so vzácnym, verným znázornením ľubovnianskeho hradu na antependiu, teda na závese zakrývajúcom oltár vo svätyni.
Cenné mestské pamiatky prezentuje Podolínec so zachovanými stredovekými hradbami, so zvyškami mestského hradu, gotický kostol s freskovou výzdobou, neďaleká renesančná zvonica či menej známa hodnotná ranobaroková architektúra kláštora piaristov alebo vzdialenejšia kaplnka sv. Anny na cintoríne, pôvodne stavba ešte z 13. storočia.

V prestavanom stredovekom kostole v Starej Ľubovni sa zachoval napríklad nemenej hodnotný barokový mobiliár. V Pieninskom národnom parku v Lesnici stojí renesančný kostol, ojedinelý najmä tým, že na Slovensku vo vidieckom prostredí sa nachádza minimum chrámov z obdobia renesancie (17. storočie).

Iným typom pamiatky je sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch. Nemožno zabudnúť ani na východný okraj okresu, kde v bývalom mestečku Plaveč sa dochoval gotický kostol, vyše 200-ročná kúria a hospodársky areál s liehovarom a pílou či blízky stredoveký hrad.

Rekonštrukcie budú pokračovať aj naďalej

Pracovisko Poprad - Spišská Sobota KPÚ Prešov aj v súčasnosti spolupracuje na rekonštrukciách a ďalších stavebných úpravách pamiatok.

„V súčasnosti metodicky usmerňujeme obnovu podláh v interiéri rímskokatolíckeho kostola sv. Ducha v Ľubici, obnovu areálu rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Starej Vsi, obnovu exteriérových soklových omietok rímskokatolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici a rímskokatolíckeho kostola sv. Martina v Ihľanoch a obnovu veľkého počtu meštianskych a remeselníckych domov,“ uviedla Bujnová.

Udržiavanie akejkoľvek kultúrnej pamiatky si vyžaduje nielen finančné prostriedky, ale aj pravidelné prehliadky a základnú údržbu objektov.

„Prevencia pomáha predchádzať výraznému poškodeniu pamiatky, na obnovu ktorej už musia byť vynaložené oveľa väčšie finančné prostriedky. Jej vlastník má právo požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty objektu,“ uzavrela Bujnová.