Vietor, ktorý zmenil pred deviatimi rokmi podobu Tatier, priniesol nové okolnosti, fenomény, aj množstvo polemík.
VYSOKÉ TATRY. Vetrovú kalamitu z 19. novembra 2004 označovali viacerí už krátko po odznení silného vetra za najväčšiu prírodnú katastrofu na Slovensku za uplynulých sto rokov.
Hoci v Tatrách spadli tisíce stromov, nešťastie si vyžiadalo len jedinú obeť. Miroslav Hromada podľahol zraneniam po páde stromu na auto v blízkosti Smokovcov.
Vzhľadom na rozsah kalamity bola len náhoda, že obetí nebolo viac. Z pohľadu lesníkov vetrová kalamita vzala obrovskú časť dospelého lesa.
„Les, ako podstata zostal. Už nabudúce to bude určite menej,“ uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Marián Šturcel.
Výhľady na fialové Tatry
Aj keď sa o kalamite z roku 2004 hovorí ako o veľkej prírodnej katastrofe, dá sa hovoriť aj o prínosoch.
„Z laického pohľadu priniesla kalamita nové výhľady na Tatry, ktoré generácie nepoznali,“ povedal Šturcel.
Na celej Ceste slobody boli dovtedy len asi tri či štyri miesta, odkiaľ sa dali urobiť pekné zábery.
Dnes je to možné prakticky všade. Už o desať rokov sa situácia zmení a opäť bude treba hľadať miesta, odkiaľ bude možné urobiť zábery na tatranské vrcholy.
Bežných návštevníkov zaujali v prvých rokoch po kalamite „fialové“ Tatry. Spôsobilo to masívne rozšírenie kypriny úzkolistej.
„Ona tu bola aj predtým, len po kalamite dostala priestor. Postupne bude ubúdať aj takýto pekný pohľad na fialové Tatry,“ uviedol Šturcel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
