KEŽMAROK. Už ôsmy ročník Dní židovskej kultúry bol výnimočnejší než v minulých rokoch.

Organizátori za spoluúčasti zahraničných hostí odhalili pamätník, ktorý má pripomínať nielen bývalú synagógu a židovskú obec v meste, ale zároveň ľudí aj varovať pred ľahostajnosťou voči svojej histórii.

„Cieľom týchto židovských dní je predovšetkým vzdelávať mládež o dejinách židovstva v Kežmarku. Je však potrebné, aby vedeli čo najviac o židovskom náboženstve všeobecne. Je to podobné, ako poznať iba futbalové mužstvo a vysvetľovať pravidlá futbalu,“ povedal jeden z hostí, bratislavský rabín Baruch Myers.

Dodal, že tak, ako je v rámci židovskej komunity v Jeruzaleme známa Galanta, Nitra či Dunajská Streda, tak je v Brooklyne známy Kežmarok.

Práve v tejto časti amerického New Yorku zomrel posledný kežmarský rabín Mayer Grünburg. „Aj keď nie sú Židia v Kežmarku, Kežmarok je stále v Židoch,“ povedal.

Židia tvorili pätinu obyvateľstva

História židovskej obce v Kežmarku siaha do 19. storočia. Dve storočia pred tým sa však už objavili v neďalekých Huncovciach.

Nachádzala sa v nej aj synagóga či židovská škola – ješiva, ktorú navštevovali žiaci z celého sveta. „Čo sa týka Kežmarku, je zaujímavé, že slobodné kráľovské mestá, ktorým Kežmarok bol, Židov nepúšťali dnu do centra. Zmena nastala až v roku 1840,“ povedala historička Nora Baráthová.

Medzi prvých Židov v Kežmarku patril podľa súpisu obyvateľstva z roku 1841 Dávid Lux a Samuel Krantz. Židovská komunita sa postupne rozrastala, o 11 rokov neskôr ju tvorilo už 19 ľudí.

Tesne pred druhou svetovou vojnou sa jej počet vyšplhal na viac než tisíc a tvorili tak jednu pätinu celkového počtu Kežmarčanov.

Mali nielen synagógu

Vzácne dokumenty sa našli v Židovskom teologickom seminári v New Yorku. Práve tie pomohli získať ďalšie dôležité informácie o histórii Židov v Kežmarku.

Keďže počet Židov stúpal, potrebovali miesto, na ktorom by sa mohli stretávať a modliť.

„Už v roku 1853 stála v meste menšia modlitebňa, synagóga. Už vtedy mysleli miestni Židia dopredu a kúpili pozemok tesne pri nej pre budúcu veľkú synagógu,“ upresnil Mikuláš Lipták, hlavný organizátor celého projektu.

V roku 1874 prišiel do Kežmarku prvý rabín, Abrahám Grünburg z Miskolca. Práve počas jeho pôsobenia v meste sa postavila synagóga, židovský cintorín či rituálne kúpele.

Tie boli sprístupnené aj pre verejnosť, patrili medzi najmodernejšie v krajine a v ich priestoroch bol aj krytý bazén či vaňové kúpele. Židovská obec prosperovala a jej menšie filiálky sa nachádzali až v 17 susedných obciach a mestečkách.

Synagóga pre celú obec

Prvý dokument o stavbe novej, veľkej synagógy sa datuje k 14. máju 1883. Memorandum bolo napísané desať dní pred položením základného kameňa synagógy. „Ani dnes nevieme, prečo sa tak stalo. Isté však je, že s výstavbou sa začalo 24. mája 1883,“ vysvetlil Lipták.

Kežmarskú synagógu navrhol architekt Alexander Prepelicay, ktorý sa inšpiroval stavbami v Ružomberku či v Prešove. Kežmarsko-ľubická židovská autonómna ortodoxná obec zaplatila za stavbu synagógy 13-tisíc guldenov. Ako vyzeral interiér nevedno, ale z dokumentov sa zistili iné podrobnosti.

„Na prízemí sedeli muži, hore na balkóne, ženy. Tie najlepšie miesta boli úplne vpredu, pri tóre. Za všetky sa, samozrejme, platilo. Ceny sa pohybovali od 50 do 200 guldenov. V dokumentoch sme našli aj kompletné zasadacie poriadky,“ prezradil zaujímavosť Lipták.

Pri každom mužskom mene bolo číslo sedadla, suma, koľko miesto stálo a číslo sedadla manželky. Podľa toho bolo možné zistiť, kto kde sedí a kde sedí koho manželka.

V roku 1941 poškodili vnútorné priestory vandali, prívrženci fašizmu. V dôsledku holokaustu Židia z Kežmarku takmer vymizli a synagóga začala chátrať. Neskôr sa využívala ako sklad, až sa 22. októbra 1962 pristúpilo k jej zbúraniu. Zaujímavosťou je, že židovská obec s tým súhlasila.

„Vo svojom vyhlásení žiadali uchovanie dvoch tabúľ z priečelia synagógy a jej základný kameň. Nik však nevie, kde sa tieto vzácne artefakty nachádzajú,“ vysvetlil Lipták.

Preložili viac než 500 náhrobkov

Súčasťou spomienkovej akcie bola aj návšteva kežmarského židovského cintorína, ktorý je podľa niektorých predstaviteľov Ministerstva kultúry SR najkrajší na Slovensku.

„Madeleine Isenberg z Kalifornie videla 555 fotografií náhrobkov, 317 z nich bolo len v hebrejčine. Podarilo sa jej rozlúštiť a následne preložiť 452 mien a 487 dátumov. Teraz môžu potomkovia zosnulých nájsť svojich predkov,“ zdôraznil Lipták.

Cintorín bol, podobne ako synagóga, rozdelený na mužskú a ženskú časť. Systematické usporiadanie umocňovalo aj označenie radov abecednými písmenami.

Pri skúmaní náhrobkov sa našiel aj najstarší dátum úmrtia – 21. október 1874. Presne v roku, keď do Kežmarku prišiel prvý rabín. Posledný pohreb sa na cintoríne konal v roku 2002, keď zomrel dlhoročný správca cintorína Leo Kovács.

Hostia z Izraela či USA

Kežmarok pri príležitosti Dní židovskej kultúry navštívilo aj niekoľko hostí zo zahraničia.

„Je pre nás veľmi, veľmi ťažké vyjadriť pocity, ktoré dnes prežívame. Generácie mojich predkov sa na tomto mieste za nás modlili. Modlili sa za mojich rodičov, za mňa, za moje deti, za deti mojich detí. Odídeme do New Yorku, do Kalifornie, do Izraela, ale Kežmarok si vezmeme so sebou, bude stále v našich srdciach, bude naším domovom. Nielen pre mňa, ale aj pre moje deti,“ povedala Gitty Charnas, ktorej praprastarý otec bol práve prvý kežmarský rabín.

„Najmenej desať rokov spolupracujem s pánom Liptákom na zhromažďovaní informácií o ľuďoch, ktorí tu voľakedy žili, ktorí tu sú pochovaní. Taktiež som našla a preložila dokumenty, ktoré hovoria o tom, ako prišli do Kežmarku prví Židia, ako tu žili, ako postavili synagógy. Získali sme niekoľko zaujímavých informácií, ktoré sme chceli poskytnúť aj ďalším ľuďom,“ povedala Madeleine Isenberg, ktorá napriek tomu, že prišla z najväčšej diaľky, podľa vlastných slov musela prísť. V Kežmarku žil jej otec, jeho rodičia, a ďalší ľudia, ktorých nikdy nevidela, ale sú jej predkami.

Pamätník pre budúcnosť

„Pamätník by mal ľudí varovať pred démonom súhlasu. Ľud v minulosti súhlasil, aby sa synagóga zbúrala a urobil to ľahkovážne, bez sedliackeho rozumu. Pre ďalšie generácie je mementom mlčania a prizerania sa. Človek dovolil manipulovať so sebou, so svojím názorom,“ povedal krátko pred odhalením pamätníka kežmarský evanjelický farár a jeden z organizátorov podujatia Roman Porubän.

„Vraví sa, že čo bolo, bolo, ale pre mňa je to taká historická satisfakcia. Ľudia sa dozvedia, že tu niečo stálo a donúti ich to premýšľať o tom, o minulosti. Vždy popoludní sa modlíme. Dnes to vyšlo tak, že sme sa pomodlili na mieste, kde stála synagóga,“ povedal pri odhalení pamätníka bratislavský rabín Baruch Mayers.

Dôležitosť pamätníka vyzdvihol aj primátor mesta Igor Šajtlava (nez.). „Myslím si, že 90 percent mladých ľudí nevie, že na tomto mieste stála voľakedy židovská synagóga, že v tomto meste bola voľakedy výrazná židovská komunita. Aj keď oneskorene, ale predsa sa môžem teraz v mene mesta ospravedlniť židovskej obci za krivdy, ktoré sa im v Kežmarku udiali,“ povedal primátor Kežmarku.

Pôdorys hviezdy

Konečnú podobu pamätníka vybrali spomedzi troch možností. Architekti Robert Burger a Miloslav Neumann zvolili za jeho pôdorys šesťcípu Dávidovu hviezdu a na jej strany umiestnili šesť betónových stĺpov.

Tri z nich sú menšie a upravené ako lavičky, ďalšie tri sú vyššie. Na dvoch z nich sú umiestnené tabule s rytinou podoby bývalej synagógy a s textom, ktorý približuje jej históriu. Tretí, najnižší stĺp obsahuje nápis Pamätaj.

Všetky texty sú nielen v slovenčine, ale aj v angličtine a hebrejčine.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš